Strašidelné príbehy {Dokončené}

46.Vyvolanie satana

"Rodičia pôjdu skoro spať, okolo desiatej večer môžeš prísť, Klaudia."

"Tak to je skvelé, prídem a vezmem so sebou tú knihu. Zatiaľ ahoj, Anna."Anna položila telefón a išla pripraviť svoju izbu na večerné vyvolávanie  satana. S Klaudiou  to chcú vyskúšať dlhšiu dobu. Satanizmus ich láka, ale už ich nebaví zostávať len pri teóriách a pri predstavách. A keď sa Klaudii dostala do rúk satanistická kniha s návodom, ako vyvolať satana, neváhali dlho. Kniha nebola obyčajná, nedá sa požičať v žiadnej knižnici, slová v nej sú iné než, ktoré sa nachádzajú v článkoch na internete. Celá kniha je viazaná do pravej kože, obsahuje nespočet neočíslovaných strán. Váži niekoľko kíl. Klaudia ju našla pri veľkom upratovaní v podkroví.

Annini rodičia zaspali skoro, tak ako Anna očakávala. Klaudia dorazila pár minút po desiatej. Obe vyšli po schodoch do Anninej izby. Na oknách boli zatiahnuté tmavé rolety, aj tak vonku nebolo vidieť ani na krok. Uprostred izby bol malý nízky stôl z dreva. Kolom do kola boli zapálené sviečky. Doprostred stolu položili otvorenú knihu, čo doniesla Klaudia. Na stenách viseli tmavé ozdobné koberce zo znakmi satanistov. Celá izba vypadala nesmierne strašidelne. Klaudie sa na chvíľu zarazila, ale potom tomu všetkému prišla na chuť a rozhodla sa pokračovať. Tak ako bolo písané v knihe, posadili sa oproti sebe a podali si ruky. Zrakom upreným do knihy začali dvojhlasne čítať riadky, tam uvedené.

"In nomine Dei nostri Satanas Luciferi excelsi! V mene Satana, vládca Zeme, Kráľa sveta, rozkazujem Silám temnôt, aby vložili svoju pekelnú moc do mojich rúk! Otvorte dokorán brány Pekiel a výjdite z priepasti, aby ste ma pozdravili ako brata (sestru) a priateľa!"

Izbou prešiel ľahký vánok, ktorý nahnal dievčatám trochu strach.Len sa na seba pozreli a pokračovali ďalej.

"Doprajte mi pôžitok, o ňom hovorím! Vzala som meno tvoje za časť seba samej! Žijem ako voľné zviera, teším sa z radosti tela! Prajem poctivým a preklínam skazených!"

Vánok neustával, nemal odkiaľ viať. Okná boli pevne zatvorené, Klaudia začala povolovať stisk, ale Anna ju pridržala a pokračovala vo vyvolávaní."Pri všetkých Božích Peklách, rozkazujem, aby sa všetko, o čom som hovorila, aj stalo!

Príďte a ozvite sa na svoje mená! Prejavte tak moje túžby!"

Vánok prešiel do studeného vetra, až sa začali otáčať stránky knihy. Klaudia sa vytrhla zo zovretia Anny. Vtom vietor ako na povel ustál a kniha sa prudko zatvorila, až obidve  vykríkli.

"Toto je moc Anna, ja idem domov. Mám strach. Nepáči sa mi to!"

"Tiež mám strach Klaudia, ale predsa práve toto sme chceli nie? Veď sa to koniec koncov podarilo, tak ako malo. Keby si sa nevytrhla, určite by s nami aj prehovoril."

"Ale ja nechcem, aby s nami hovoril. Páči sa mi teória, ale nikdy som tomu neverila. Mám z toho divný pocit. Idem domov. Ešte, že už je po všetkom, ahoj Anna, zajtra sa uvidíme."

"A čo tá kniha?"

"Nechaj si ju tu, vezmem si ju až niekedy inokedy."

Klaudia odišla domov. Nemala to ďaleko. Stačilo len obísť miestny rybník, prejsť jednou ulicou a už bola pri svojom dome. Anna išla pomalým krokom späť do svojej izby. Rozsvietila svetlo. Zhasla sviečky. Roztiahla rolety a knihu odložila na poličku. Ľahla si do postele a pri pohľade na hodiny, ktoré ukazovali jedenásť  hodín večer zatvorila oči a zaspala.

Klaudia išla okolo rybníka kvapným krokom domov. Vtom niečo cítila za svojím chrbtom a prudko sa otočila. Nikto tam nebol, ale cítila, ako by ju niekto z diaľky pozoroval. Dostala strach, otočila sa a začala utekať domov. Z ničoho nič sa zdvihol studený vietor a Klaudia vykríkla strachom.

Anne sa zdal sen. Videla Klaudiu ležať v priekope pri rybníku. Zadusenú, mŕtvu. Zo spánku vykríkla tak na hlas, až zobudila svojho otca. Ten utekal do izby za Annou. Pozrela sa na hodiny a tie ukazovali dve hodiny ráno.

"Kľud Anna, to bol len zlý sen. Spi ďalej, to bude dobré."

"Prosím tati, mohla by som ísť spať dnes k vám do spálne? Nechcem tu byť sama, prosím."

"Dobre, tak poď."

Vzal vystrašenú Annu do náručia a chcel ju odniesť do spálne, v tom zazvonil Annin mobil

"Daj si pozor Anna, veľký pozor, alebo sa ti stane, to čo mne!"

To bolo jediné, čo sa z druhej strany ozvalo, potom sa spojenie prerušilo.

"Klaudia! Klaudia!" volala zúfalo Anna.

"Ukľudni sa Anna, čo sa stalo?"

"Neviem tatino, neviem. Mám strach, bojím sa." Anna začala zo zúfalstva a strachu plakať.

"Nemaj strach. Pôjdeme spať a zajtra uvidíš, že sa všetko vysvetlí."

Odniesol Annu do spálne, uložil ju medzi seba a Anninu matku, pokojne zaspali. Ráno sa prebudil a pri pohľade na Annu vykríkol, až tým zobudil svoju ženu. Keď uvidela to, čo sa naskytlo jej manželovi,začala kričať a plakať. Anna bola mŕtva, zadusená.

Klaudiu objavili v priekope pri rybníku. Mŕtvu a zadusenú, jej smrť bola odhadovaná na pol dvanástu v noci, ale ako potom mohla volať o druhej ráno Anne? Kto tie dve zabil? Prečo by ich niekto zabíjal a ako to, že sú zavraždené rovnakým spôsobom? Ako by sa niekto vôbec mohol dostať k Anne a uškrtiť ju, a pritom nezobudil jej rodičov?

V Anninej izbe bola nájdená  satanistická kniha, otvorená na stránke: "Ukončenie vyvolávania". Ani jedna z dievčat si tejto stránky nevšimla. Neukončili vyvolávanie. Zabil ich teda Satan, ktorého prebudili z jeho spánku? Na to nikdy nikto neprišiel. Anne s Klaudiou mali len štrnásť rokov.