Strašidelné príbehy {Dokončené}

33.Miesto s krvavou povesťou

Obec Krvavé Šenky vďačí svojmu zlovestnému názvu sérii priam hororových udalostí, ktoré sa tu kedysi odohrali. Dnes tu zostali len ruiny niekdajších obydlí, v ktorých údajne blúdia duše dávnych obetí. Inak sú ľudoprázdne. Takmer...

LEGENDA O MŔTVEJ STOPÁRKE
Vraj tu kedysi stál hostinec, kde pocestných ozbíjali a neskôr aj pozabíjali. A vraví sa aj o taxikárovi, ktorého si raz pred piatimi rokmi stopla pár kilometrov pred obcou neznáma žena. Uľútostilo sa mu jej a tak zastavil. Žena však celú cestu mlčala a práve vo chvíli, keď prechádzali cez Krvavé Šenky, taxikár chcel naviazať dialóg a čosi sa jej spýtal. Odpoveď však neprichádzala. S myšlienkou, že unavená asi zaspala, sa pozrel do spätného zrkadla a zdúpnel hrôzou. Zadné sedadlo bolo prázdne, len na mieste za spolujazdcom bol zapnutý bezpečnostný pás.

ŠPECIALITA ŠÉFKUCHÁRA
Pravdou je, že Krvavé Šenky sa nachádzajú na dôležitej obchodnej ceste, spájajúcej Hlohovec s Nitrou. Kedysi, v 18. storočí, tam stál majer a hostinec, v ktorom často prenocovali bohatý kupci. No pre mnohých z nich sa tam cesta aj skončila. Pátranie po nezvestných dlho nikam neviedlo, keďže sa stratili bez stopy a nenašli sa ani ich telá. Celú záhadu odhalila až jedna hrôzyplná náhoda. Raz si jeden hosť objednal huspeninu a na dne taniera našiel ľudský malíček aj s prsteňom. Tým sa vysvetlilo, kam sa pocestný tratia. Z týchto zločinov bol obvinený istý Rózsa Sándor, ktorý bol čosi ako boss mafie vtedajšej tereziánskej doby. Uchovala sa jeho obžaloba a fakt,  že bol odsúdený na smrť obesením. Poprava bola vykonaná v Šintave. S malíčkom má osobnú skúsenosť aj Ondrej Práznovský. Ešte v časoch, keď bol starosta, ho napadol jeden večne nespokojný občan a začal ho škrtiť. V sebaobrane mu odhryzol malíček na ľavej ruke.

TIEŇ SMRTI
Sándorova krutosť akoby vtlačila do tohoto miesta množstvo negatívnej energie, ktorá sa nerozplynula ani po stáročiach a vinie sa jeho dejinami ako smutná, tragická niť nešťastia a bolesti. Prvým zo známych majiteľov majera bol istý Huzsár. Tiež pošiel násilnou smrťou. Pri nejakej potýčke mu preťali hlavu. Po rokoch, keď sa majer stal štátnym majetkom, ženy z okolia, ktoré tam pracovali a v noci sa vracali z práce peši domov, tvrdili, že videli bezhlavého jazdca. Muži ich zahriakli, že čo tárajú, ale správca sa priznal, že ho videl tiež. Aj ďalšieho majiteľa, Zitku, stihlo v polovici minulého storočia nešťastie. Pokazil sa mu traktor a on v snahe ho opraviť si ľahol podeň, v tom sa uvolnili brzdy a zostal tam zakliesnený. Umieral v obrovských bolestiach.

GUČANOVA ŽENA
Séria tragických udalostí sa dopĺňa touto. Istý Gučan mal krásnu ženu. Žiarlil na ňu a tak jej robil zo života hotové peklo. Raz to už nevydržala a skočila do studne. Hneď sa tam začali schádzať ľudia a ako zázrakom sa ju im podarilo vytiahnuť. Gučan to videl, rozzúrený pribehol k občanom, schytil svoju ženu za rameno a povedal: Načo taká žena...
Hodil ju naspäť do studne a zavrel poklop. Táto žena je adeptom na záhadnú stopárku, má však dosť veľa konkurencie.