POST- MORTEM
Posmrtná fotografia tiež známa ako pamätník na zosnulých, alebo smútočný portrét. V 19 a na začiatku 20 storočia tieto fotografie milovaných zomrelých boli bežnou súčasťou v Americkej a Európskej kultúry. Fotografie nepomáhali rodinám prekonať bolesť zo straty blízkych, ale často boli jedinou pamiatkou zosnulých a tieto fotografie patrili medzi najcennejšie majetky pozostalých.
Vynález Daguerrotypia v roku 1839 vymyslel tieto portréty. Komisie s tým však nesúhlasili. Ako som už spomínala bola to veľmi bežná súčasť života pre 19 storočie, že veľa detí umieralo a to práve doma. Telá na fotografiách boli usporiadané tak, akokeby ešte boli stále živý.
Tieto fotografie sa stali novým médiom 19 storočia vo Viktoriánskej dobe.Mnoho z Daguerrophych portrétov hlavne malých detí a batoliat boli jediné fotografie vôbec niekedy vyrobené.
Podľa Mary Warner fotografie rozkvitali v prvých desaťročiach. Rodiny preferovali tieto portréty ako nemať žiadne iné pamiatky po zosnulých.
Behom 20 storočia sa kamery stali dostupnejšie a od tej chvíle si ľudia mohli robiť fotografie zo života sami kedykoľvek. Kamery sa stali viac reálnejšími ako portréty len čerstvo zomrelých. Avšak poniektoré rodiny si túto tradíciu zachovali aj počas novšej doby kde už boli fotoaparáty medzi nami.
Dôkladnú históriu posmrtnej fotografie môžeme získať aj v knižnom vydaní Šípková Ruženka.
Je prehliadkou pamätníka zo súkromnej zbierky archívu Dr.Stanleyho B. Burnsnom.
CZYTASZ
Strašidelné príbehy {Dokončené}
HorrorRád sa bojíš?Zaujímaš sa o mystiku a nevieš si predstaviť život bez strašidelností?Tak si tu správne!
