Strašidelné príbehy {Dokončené}

57.Nevinná prechádzka končiaca smrťou

Bol slnečný deň.Ja a moja kamarátka sme sa dohodli,že sa pôjdeme kúpať,k nášmu obľúbenému rybníku.Rybník je uprotred lesa,kde je lúka.Išli sme hneď po obede.Keď sme prišli na miesto, smrdelo to tu akoby tu boli mŕtvoli.Našli sme miesto,kde to smrdelo najmenej.Chvíľku sme sa opaľovali.Ja som sa rozhodla,že pôjdem do vody.Chvíľku som bola vo vode a potom som započula výkrik.Rýchlo som doplávala k brehu.Kamarátka ležala na deke a bola celá bledá.

,,Čo sa stalo?!"

,,Tam...tam..tam..tam išla nejaká ženská."Naraz z lesa vyskočil chlap.Schmatol ženu,zhodil ju na zem a odrezal jej ruku.Tú druhú ruku jej poobhrýzal.Bol to najhorší pohľad v mojom živote.Vzali sme nohy na ramená a utekali niekam do lesa.Zastavili sme sa na mieste ktoré nám vyrazilo dych.Ten chlap je ľudožrút!A teraz sme asi v jeho kempe.Všade boli porozhadzované časti tiel.Hlavy,ruky,nohy,trup...Z kotlov trčali ruky a varili sa.Na plastových tanieroch ležali poobhrýzané prsty,a ešte nejaké časti ktoré boli nerozoznateľné.

"Ani som sa nemusel namáhať a vy ste rovno prišli na svoju popravu."Rozutekali sme sa preč ale ako naschvál sa moja kamarátka potkla.Nemohla som ju tam nechať.Rýchlo som jej pomohla postaviť sa a bežali sme ďalej.Ale kamarátka bola veľmi pomalá a on ju dostal.Keď som sa otočila videla som ako jej hrýzol do ruky.Hnev a strach sa vo mne miešal ale rýchlo som k nej pribehla a z celej sily som do neho sotila.Spadol na zem a v ústach mal kúsok s kamarátkinej ruky.Bolo mi s toho zle ale museli sme sa zachrániť.Každá sekunda ktorú sme premrhali  bola obrovskou stratou pretože nám išlo o život.Po pár minútach behu  sme si sadli a odpočinuli si.Nevideli sme ho a mne odľahlo.No však nie na dlho.Vyletel spoza stromu a v ruke mal niečo ako basebolovú pálku a hore na nej boli ako keby nejaké klince alebo také niečo. Napriahol sa a s celej sily mi ju vrazil do chrbta.Myslela som že v tej chvíli je po mne.Spadla som na zem a pomaly som zatvárala oči a počula som kamarátkin krik.Nemohla som sa pohnúť.Keď som otvorila oči ležala som v nemocnici.Sedeli pri mne rodičia a plakali

"Ako som sa sem dostala?"

"Zlatko naháňal vás nejaký psychopat a vy ste sa mu snažili ujsť.Teba trafil do chrbta a  Rachel..."

"Čo je s Rachel?"

"No,on...On ju zabil.Trafil ju do hlavy.Doktori robili čo mohli aby ju zachránili.Ale mala veľmi poškodený mozog..."

"To nieje pravda...Prosím povedz že to nieje pravda.Ako som sa sem potom dostala?"

"V lese bol poľovník ktorý vás uvidel a toho psychopata zastrelil.Potom rýchlo zavolal sanitku a teba zachránili."

Nemohla som tomu uveriť.Ako je to možné.Prečo musela zomrieť?Prečo?Nevládala som mať oči otvorené a zaspala som.

O týždeň neskôr

Sedela som na pohrebe a plakala som.Nevedela som sa s toho dostať.Ako spúšťali truhlu myslela som že sa každú chvíľu zobudím.Ale nie bola to krutá pravda.Navždy budem ľutovať že sme v ten deň išli k rybníku.

Tento príbeh som našla na jednej stránke ale bol tak divne napísaný že som sa ho rozhodla trošku poupraviť :)