Strašidelné príbehy {Dokončené}

144.The Expressionless-Creepypasta

Táto 42 rokov stará udalosť sa viaže k nemocnici Cedar Sinai v Los Angeles. Keď ju prvýkrát uvideli, stála v otvorených dverách vstupnej haly. Mala strašný strnulý výraz, bledú kožu, na sebe len biele rúcho na mnohých miestach postriekané krvou a v ústach zvierala mŕtve mačiatko. Tiež nemala žiadne obočie a jej tvár navyše pripomínala tvár figuríny z obchodu. Keď sa tejto podivnej bytosti ujme personál, musí vynaložiť veľkú silu na to, aby ju zvládol. Keď ju chceli premiestniť z vozíka na lôžko, žena kolabuje. Počas udržiavania základných životných funkcií sa sestry tiež snažia vypáčiť z jej úst mŕtve mačiatko, ktoré nimi celý čas zvierala. Stisk jej čeľuste je tak neuveriteľne silný, že pomôže až lokálne umŕtvenie, ktoré ju uvolní.Keď sa preberie, chceli jej lekári podať sedatíva. Dostala veľký záchvat. Bráni sa tak neuveriteľne silno, že ju doktori majú problém udržať na lôžku aj s pomocou sestier. Okrem tejto sily a trhavých pohybov žena neprejavuje vôbec žiadne emócie. Vzhľadom k tomu, ako veľkú silu mala, rozhodli sa doktori obmedziť jej pohyb na minimum.Väčšina personálu sa v jej blízkosti cítila veľmi skrúšene a pohľad na ňu nevydrží viac ako niekoľko sekúnd. Raz náhle obrátila svoj zrak na jedného doktora a jej kamenný výraz už nie je bez výrazu a nečakane sa usmeje, čo rozruší prítomnú lekárku natoľko, že to nevydrží a odíde. Z úst tejto pacientky totiž nie sú vidieť zuby, ale ostré, dlhé hroty, ktoré sú podivne dlhé. Je nemožné, aby zavrela ústa bez toho, aby došlo k nejakému poškodeniu. Po tomto zistení sa domnievajú, že trpí porfýriou, pretože má veľa podobných príznakov. To však nevysvetľuje obrovskú sílu.Pri jednej z návštev sa jeden doktor neudržal, zadíval sa na ňu a s pokojným hlasom sa jej spýtal: ,, Odkiaľ sakra pochádzate, madam? "Na čo pacientka pretiahla krk, naklonila sa k doktorovi, ktorý sa jej to pýtal a usmeje sa. V tej chvíli nastalo dlhé ticho, ktoré je narušené až ženiným náhlym pohybom. Náhle sa totiž vrhla na doktorov krk a zaborí sa svojimi ostrými hrotmi do jeho krku.Prehryzla mu jeho krčnú tepnu. Nebohý doktor sa zvalil na zem, dusil sa vlastnou krvou a chrčal. V tej chvíli vstala, nad krvácajúcim mužom sa zohla a predniesla k tejto sérii udalostí pamätnú vetu, ktorú začul aj prichádzajúci personál ochranky. Pomaly mu odpovie: ,, Ja ... som ... Boh. " Akonáhle premohla nemocničnú ochranku, pokojne odkráčala preč a už nikdy viac nebola nájdená.Toto všetko sa odohralo iba v niekoľkých hodinách jedného júnového dňa v roku 1972. Je tento príbeh pravdivý? A ak áno, išlo o chorú a pomätenú ženu, alebo o nepodarený experiment, ktorý utiekol z utajovaného zariadenia? To nikto nevie a zrejme sa to nikto nikdy ani nedozvie.