Strašidelné príbehy {Dokončené}

60.Povedz zbohom životu

Žila som si krásny a normálny život,ako skoro každé 12 ročné dievča.S rodičmi sme žili v malej chatke v Califronii.V škole som nebola nijako šikanovaná.Skôr obľúbená.Mala som najlepšieho kamaráta Andrewa,ktorého som mala veľmi rada.Aj on mňa.A jedného dňa sa to stalo.To,čo nikto nečakal.

,,Andrew,pôjdeme dnes spolu do nejakého starého domu?"
Andrew súhlasne prikývol.Usmiala som sa a otočila som sa naspäť k zošitu a písala ďalej.

12.4.2009
15:34
,,Konečne sme tu."Šťastne som prikývla a vydala som sa smerom k domu čo stál pred nami.
,,Si si fakt istá že tam chceš ísť?"
Andrew dal najavo jeho nesúhlas.Ale ja som ho ignorovala a vošla som dnu.Asi po 3 minútach sa objavil Andrew a povedal:
,,Ale toto je naposledy!!!"
Zase som ho ignorovala a išla som bližšie.
Prechádzala som sa po tmavých,dlhých a strašidelných chodbách domu,a užívala som si to ticho a tmu.Videla som na Andrewovi že s toho nieje moc nadšený.A potom to začalo.
Dvere sa za nami pribuchli a Andrew sa chystal zvresknúť.Ale zabránila som mu v tom rukou.Nebol jeden s tých čo sa ničoho nebáli.Skôr bol ako malé dievčatko.Ale mne to nevadilo.Pomaly som ho tlačila a kráčala za ním.Jednu ruku som mala stále okolo jeho hlavy aby som mu zabránila vydať čo i len hlásku.Druhú ruku som mala na jeho páse a tlačila som ho dopredu.Zabočila som do ďalšej chodby a vošli sme do miestnosti so schodami a dverami do malej miestnosti.Sadli sme si na schod a čakali 5 minút.Potom som videla,ako z dverí do tej malej miestnosti pomaly kvapká krv.Pomaly som stisla kľučku.Dvere zavŕzgali a pootvorili sa.Vošli sme dnu.Miestnosť bola celá krvavá a všade ležali pojedené zvyšky malých ľudských tiel.Andrew sa ma chytil a ja som cítila že je so strachom úplne na dne.Zrazu sa ma pustil a začal kričať o pomoc.Otočila som sa a od strachu odpadla.Videla som,ako muž v čiernom plášti doslova požieral Andrewa!
Andrew pomaly a bolestivo umieral, a ja som nevedela,čo robiť.Utekala som do ďalších miestností kde som sa schovala za skriňu a modlila som sa aby ma nenašiel.Na mobile som vytáčala 911.Zdvihla mi to pani a ja som jej úplne všetko vyrozprávala.Už som chcela odložiť telefón,keď v tom má zrazu niekto chytil za rameno.Bol to muž čo zabil Andrewa.Strhla som zo seba jeho ruku a utekala ku dverám.Bola som už pri chodbe,ale keď som uvidela ležať Andrewove bezvládne telo,dostala som chuť pomstiť sa.Vzala som nôž ktorý som našla pri jeho tele a schovala som sa za dvere.Počula som kroky ktoré sa čoraz viac blížili,až kým som nevidela tieň.Vyskočila som spoza dverí a povedala :
,,POVEDZ ZBOHOM ŽIVOTU!"
Vrazila som doňho nôž a spadla som na kolená.So slzami v očiach a nožom v ruke som sa pozerala na Andrewa,ktorý musel zomrieť kvôli mne!!! Nedokázala som si pripustiť že je mŕtvy...
Vyšla som von a zamierila som si to k studni kde som si umyla ruky a tvár.Vzala som lano a prehodila ho cez konár.Spravila som si uzol okolo krku a posledný krát som sa zo slzami v očiach pozrela na oblohu...Idem za tebou Andrew...