Strašidelné príbehy {Dokončené}

77.Duch s fotoaparátom

Keď som mala 16 rokov, dostala som foťák. Vlastne to bol ešte ten starší fotoaparát ako z neho vyjde malá fotka. Strašne sa mi páčil a preto som  išla vyfotiť pár kvetín na záhradu a musím  uznať, že to má úžasnú grafiku. Bohužiaľ som mala moc práce a tak som si fotoaparát odniesla do svojej izby a išla pomôcť mame navariť večeru.

22:43
Prišla som do svojej izby vyčerpaná a tak som si vzala svoju modrú ručne šitú nočnú košeľu od mami, zhasla som lampu a išla spať.
Cvak
Niečo v mojej izbe cvaklo. Rozhliadla som sa a zahliadla som fotoaparát ako z neho trčí fotka. Išla som sa na ňu bližšie pozrieť a bola tam fotka mojej zosnulej babičky. Možno tam len zostala a nevyšla. Možno je ten fotoaparát po babičke a rodičia mi nič nepovedali. Všetko som zase položila na stôl a išla spať.

6:30
Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať do chladného studeného počasia. Trvalo skoro 20 minút , než som sa vyhrabala z postele.
Zobrala som si svoje teplé oblečenie a chcela som si vziať aj svoj fotoaparát a len tak si fotiť ale... Zase tam bola fotka. Bola som na nej ja ako spím a za mnou je nejaká postava. Nešlo moc poznať kto to je. OK, asi môj malý strelený brat ma večer fotil.
Išla som do  kuchyne na raňajky a o fotke som celú dobu mlčala. Musela som potom ísť pomáhať nakŕmiť zvieratá. Otrávene som vstala od stolu a išla k zajacom, dala som krmivo koňom a išla do pivnice pre zemiaky k obedu.

Pivnica. Temná chodba čo má 13 schodov. Chcela som si rozsvietiť ale vypadol prúd. Otočila som sa späť a chcela ísť späť pre baterku lenže... Cvak
Z pivnice sa ozvalo cvaknutie. Znelo to ako od toho fotoaparátu ale ako by sa sem dostal? Aj tak som chcela ísť pre baterku.
Dvere nešli otvoriť. Začala som sa báť a skúsila som búchať na dvere, aby mi niekto prišiel otvoriť. Nikto ale neprišiel. Musela som ísť ďalej do pivnice bez baterky. Začala som pomaly zošlapávať schody a snažila som sa ich počítať aby som vedela kedy budem dole.
1, 2, 3, 4, 5,.....13
Keď som bola dole a pozerala pred seba, niečo ma zarazilo. Bola tam zapálená sviečka a pri nej fotoaparát s fotkou. Pomaly som sa priblížila k fotke a zobrala ju do ruky.Bola tam...moja rodina! A mŕtva! Všetci na zemi s nožom v chrbte.
Musela som sa dostať von a možno im ešte pomôcť. Zobrala som si sviečku a fotoaparát a išla po schodoch zase nahor. Dvere stále nešli otvoriť. Sklamaná a s plačom som si sadla na zem a oprela sa o dvere.

15:00
Bola som tam zatvorená snáď celú večnosť. Sviečka už pomaly zhasínala a ja som bola unavená a premočená, pretože nám do pivnice tečie voda.
Cvak
Fotoaparát urobil ďalšiu fotku. Uchopila som fotku a pozrela na ňu. Bola som tam aj ja. Tiež mŕtva!
"Ak je to nejaký vtip, tak sa podaril!" zakričala som na celú pivnicu. Naraz som začala niečo cítiť na krku. Bolo to niečo ako, keď niekto na môj krk zo zadu dýcha. Pomaly som sa postavila a opatrne sa otočila ku dverám. Bol tam tieň.Môj tieň ako sa zákerne usmieva. Pozoroval ma aj ja jeho ale naraz ....

Strčil ma zo schodov a ja som zomrela rovnako ako na tej fotke.
Duch si fotí svoje obete.