Strašidelné príbehy {Dokončené}

44.Duchovia

7. 2. 2011
Legenda medzi väznicami. Je ňou bezpochyby väzenie uprostred sanfranciskej zátoky – Alcatraz. Ostrov Alcatraz bol v minulosti najstráženejším miestom v celých Spojených štátoch amerických. Nedobytná vojenská pevnosť z 19. storočia, sa prerobila, a od roku 1934 sa používala ako väzenie, z ktorého nebolo úniku. Práve preto si tu odpykávali trest tí najhorší väzni, ktorých v USA mali. Na Alcatraze si boli všetci väzni rovní, pretože režim, ktorý tú vládol, neumožňoval „zámožnejším" väzňom – ako bol napríklad Al Capone, kupovať si ľudí, či rôzne potreby potrebné k prežitiu. Na to všetko si museli väzni zarobiť. Väzenie síce fungovalo len 29 rokov, pretože prevádzkovanie bolo oproti iným americkým väzeniam príliš nákladné, no aj napriek tomu sa stalo tým najlegendárnejším. Strašia duchovia na Alcatraze? Podľa svedectiev niektorých ľudí – určite áno. V noci tu napríklad strážnici, ktorí majú väzenia na Alcatraze stále pod kontrolou kvôli turistom, párkrát počuli rôzne zvuky – šúchanie reťazí, streľbu zo zbraní, alebo hranie na bendžo. Je to len výplod fantázie, alebo naozaj Alcatraz ovládli duchovia zomrelých väzňov? Turisti z celého sveta väzenie na Alcatraze stále navštevujú, a cestovné kancelárie ich lákajú na rôzne podivné udalosti, ktoré sa v minulosti vo väzení vyskytli. Veľkou záhadou je napríklad aj cela, ktorá má názov 14D. V roku 1940 tu vraj jeden väzeň búchal na dvere väzenskej cely až tak, že mal celé ruky krvavé. Dozorcovia si ho vôbec nevšímali, až mu po nejakom čase otvorili. Väzeň im tvrdil, že v cele ho navštívil nejaký tvor so svietiacimi očami. Samozrejme, nikto mu nechcel veriť. Na druhý deň však muža našli mŕtveho, a na krku mal stopy po uškrtení. Kto ho zabil, keď bol v cele celkom sám? Ďalším nevysvetliteľným javom je záhadný nápis na stene, ktorý sa zjavuje niektorým turistom alebo strážnikom v cele na bloku C. Jedná sa o slovo – Butcher, čiže mäsiar. A práve väzeň s touto prezývkou – vlastným menom Abie Maldovitz, bol v jednej cele na bloku C svojim spoluväzňom zavraždený. Maldovitz bol známy tým, že pracoval pre mafiu ako nájomný vrah, preto mal prezývku Mäsiar. Nenašiel doteraz pokoj v záhrobí? V celách väzenia sa však často ozývajú aj rôzny vzlyky, náreky, či hranie na bendžo. A práve hranie na bendžo si mnohí vysvetľujú tým, že na Alcatraze je stále prítomný duch Al Caponeho. Ten totiž po príchode na ostrov v roku 1934 tratil svoj vplyv, ktorý mal, a v tomto väzení sa uzavieral sám do seba. Dokonca nechodil ani medzi spoluväzňov, ale radšej hrával v sprchách na bendžo. Nakoniec ho v roku 1939 prepustili, kvôli zlému zdravotnému stavu – mal syfilis, a pomiatol sa. Strašidelné väzenie u protinožcov Austrália má tiež svoju strašidelnú väznicu. Je až tak hrôzostrašná, že domáci obyvatelia sa jej na hony vyhýbajú, no práve aj kvôli tejto väznici nemajú núdzu o turistov. Jedná sa o väzenie, alebo skôr väzenskú kaplnku v hlavnom meste ostrova Tasmánia – v Hobarte, ktorá tu fungovalo od polovice 19. storočia. Paranormálne javy sú tu tak silné, že len v blízkosti väzenia mnohých ľudí rozbolí hlava, je im nevoľno, ba dokonca niektorí upadnú aj do bezvedomia. Samozrejme, takéto strašidelné väzenie bolo lákadlom aj pre lovcov duchov. Jedným z nich bol aj britský „duchár" Carl Briscoe, ktorý tu strávil niekoľko nocí. Sám však povedal, že tá posledná noc bola pre neho až taká strašná, že už nikdy do Tasmánie nepríde. Čo tam zažil? Hodinu po polnoci v roku 1998 mu vraj pred očami vychádzali zo steny tiene v podobe ľudských postáv. V strede miestnosti, kde mal Briscoe svoje prístroje na monitorovanie paranormálnych javov sa začali pred jeho očami modliť a spievať. Celú procesiu duchov si bez slova odtrpel. Podľa jeho slov bolo duchov presne 32. Žiaden dôkaz však o tom nepriniesol, pretože všetky prístroje mu vypovedali službu. Dá sa Briscoeovi veriť? Možno na tom niečo pravde je, pretože aj podľa záznamov tohto väzenia tu bolo od roku 1857 do roku 1946 vykonaných presne 32 väzenských popráv. Väzení, v ktorých straší, je po celom svete naozaj dosť. Nájdu sa napríklad v Anglicku, Francúzsku, v Brazílii, v Mexiku, ale i v Rusku či Číne. O väzeniach sa natočilo aj veľa filmov, a práve takéto záhady a paranormálne javy sú pre filmárov vodou na mlyn. Či sú legendy o duchoch väzňov pravdivé, alebo to sú len reklamné ťahy miestnych ľudí, si môže každý vďaka rôznym cestovným kanceláriám, ktoré do nich robia poznávacie zájazdy, zistiť sám. Ak teda nájdete odvahu...