Strašidelné príbehy {Dokončené}

130.Otec

Bol Mikuláš a my sme išli s triedou do kina.Nakúpili sme si colu,popcorn...Vošli sme dovnútra a usadili sa na svoje miesta.Film bol celkom v pohode keď v tom sa na mňa otočila moja kamarátka.

,,Úprimnú sústrasť."povedala smutným hlasom.Nechápavo som sa na ňu pozrela.Veď mne nikto nezomrel.Prečo to povedala?

,,O čom to hovoríš?"

,,J-ja neviem.Ja som to ani nechcela povedať akoby ma niekto prinútil,naozaj."Povedala dosť previnilo a mala slzy na krajíčku.V tom mi začal zvoniť telefón.Vybehla som von zo sály a zdvihla som telefón.Volala mi mama.

,,Srdiečko ešte ste v kine?"

,,Ano,prečo?"

,,Ja nevim ako ti to mám povedať.Otec mal autonehodu a n-nep-re-žil t-o."

,,Mami povec že si so mňa robíš srandu,povec že to nie je pravda!"

,,Aj mňa to veľmi zranilo..."povedala mama a z jej hlasu som vedela že plače.

,,A kedy sa to stalo?"

,,Pred pár minútami."

Zložila som mamu a nevedela som ani poriadne dýchať.Môj ocko tu už so mnou nebude,už ho neuvidím,už mu nepoviem že ho ľúbim...Plakala som a nevedela som prestať.Aj keď som mala v sále veci,odišla som.Musela som ísť domov.Celú cestu som rozmýšľala či to čo povedala moja kamarátka ju neprinútil povedať môj otec.Ale veď,prečo by mi on prial cez kamarátku úprimnú sústrasť.Pomaly som odomkla byt a to čo som tam našla ma zarazilo.Moja mama ležala v obývačke a bola mŕtva.Bola biela ako stena a mala na seba škriabance,bodné rany a najviac ma zarazilo čo som našla na stene.Bolo tam napísané krvou "Úprimnú sústrasť".Urobil to otec?To sa doteraz pýtam aj ja seba.

Tak zase ma niečo napadlo počas nudnej hodiny v škole tak prajem príjemné čítanie :D