Strašidelné príbehy {Dokončené}

101.Bábika

Bábiky. Dievčatá ich milujú. Či už pre jejich vlasy, oči alebo šaty. Ja som ich tiež mala rada, ale to sa mi vypomstilo.

Mala som 10. narodeniny a s matkou sme išli do hračkárstva, aby som si vybrala nejaký darček.Hneď ako som vošla do obchodu som ju uvidela. Bábiku. Bola veľká ako ja, mala čierne, krátke vlasy a zelené oko. To druhé mala zakryté ofinou. Oblečená bola do modrých šiat. A naviac bola iná tým, že mala ruky a nohy pospojované takými zvláštnimy šróbami, takže som jej mohla ohnúť ruky v oblasti lokťa a zápästia. Hneď som matku začala prehovárať.„Mami prosím, kúp mi tú bábiku" No a o pár minút neskôr už som sa s ňou hrala doma. Keď som si jej tvár prehliadala zblízka, bola zvláštna. Ako by bola živá. Aj jej oko tak pôsobilo. Keď som jej odhrnula ofinu, tak som zistila, že druhé oko má modré.„Páni. Si tak krásna." Večer som si bábiku položila vedľa seba a zaspala som s ňou. V noci ma niečo prebralo. Akoby niekto pod mojou posteľou hlasno dýchal. Po chvíli sa pridalo tiché chichotanie a škrábanie na posteľ.„K-kto je tam?" Povedala som roztrasene. Hrdlo sa mi zovrelo strachom. Všetko utíchlo.„Snáď sa mi to len zdalo." Povedala som si a zaspala. Druhý deň som našla bábiku pod posteľou.Toto sa opakovalo ďalšie tri noci. Ale štvrtú noc som dostala odpoveď. Zase som sa opýtala,kto tam je a po chvíli odpovedal nežný hlas.„ Mám strach." A niekto začal vzlykať. Moja bábika vedľa mňa nebola. Teraz mi to došlo. Zliezla som z postele a pozrela sa pod posteľ. Bola tam a bola živá! Utierala si uslzené oči. Pomaly som k nej vliezla a opýtala som sa:„Prečo máš strach? Čo sa deje?" Pozrela sa na mňa .„Nemám nikoho, kto by vypadal ako ja." Objala som ju.„Ja chcem byť ako ty." To som nemala hovoriť. Jej modré oko zasvietilo na červeno. To, čo sa dialo potom vám radšej nechcem povedať . A viete čo? Teraz sú v obchode dve bábiky. Tá moja a... ja