Strašidelné príbehy {Dokončené}

104.Škola v prírode

Ako každý školský rok, chodievam na Školu v Prírode,a rok 2015 nebol výnimkou.
Na izbe sme boli 12 - všetky dievčatá  z 1 až 6 ročníka.
Boli sme malá škola...
Ja som bola na jednej "manželskej" posteli a mojou kamarátkou.
Asi na 2 deň v Švp sme boli na túre ku zrúcanine v strede lesa.
Na kopčeku bol cintorín a za cintorínom (pre čechov ktorý nevedia - cintorín = hřbitov) bola brána a za bránou bol les.
Na konci cintorína sme si všetci posadali aby sme si oddýchli.
Keďže tam neboli nikde lavičky, väčšina si sadla na zem, oprela sa o strom alebo si sadli na schod ku hrobu.
Jedno dievča z 9. Ročníka nám začalo hovoriť nezmysli o tom, že ten kto tam je pochovaný sa nám pomstí lebo sme narušili jeho pokoj či čo.
Samozrejme, ja som jej neverila.
V ten večer sme po hygiene atď. Všetci šli do postele ale nechali sme si zapnuté svetlo. Iba sme sa rozprávali a tak. Vedľa postele kde som spala ja a kamarátka bola ďalšia manželská posteľ, kde spali dvojičky, ktoré vtedy chodili len do 1. Ročníka.
Po asi 8 minútach rozprávania sa nám v izbe vyplo svetlo.
Všetky dievčatá okamžite zvreskli a dvojičky čo spali vedľa nás sa rozplakali.
Svetlo sa nám potom zase zaplo a asi 6x za sebou začalo blikať.
Potom úplne zhaslo.
Všetci sme stíchli a jediné čo bolo počuť bol plač dvojičiek vedľa nás.
Jedna moja kamarátka bola síce najďalej od vypínača, ale aj tak sa odhodlala postaviť sa a ísť zapnúť svetlo.
Svetlo sa znova zhaslo a kamarátka rýchlo skočila naspäť do postele.
Po 10 sekundách sa svetlo zaplo naspäť a blikanie už prestalo.
Ale ja a kamarátka sme zahliadli na vlastné oči, ako sa rozsvietila OBLOHA!! Bolo to tak cca na 2 sekundy.
Vedeli sme, že sa ani neblýskalo a ani nepršalo, tak sme tam iba civeli a potom sme sa pozreli jedna na druhú.
Opýtala som sa jej:
,,Videla si to??:o"
A ona iba súhlasne prikývla hlavou.
V noci keď už každý spal som iba pozerala do tmy.
Zaostrovala som si zrak, keď v tom zrazu som videla vysokú siluetu muža.
Myslela som si, že niekto vstal.
Tak som sa opýtala ;
,,Čo nespiš??"
A silueta zmizla.
Keď som si to uvedomila, mala som hrozný strach.
Ráno som sa potom zobudila, a keď som sa obliekala, na ruke som si všimla škrabance a modrinu...