Strašidelné príbehy {Dokončené}

121.Posledná jazda

Volám sa Sam a mám 10 rokov. Mám mladšiu sestru Jane ktoré má 7. Cez prázdniny sme boli u babičky. Už zostáva len pár dní a zase budem musieť ísť do školy. Do mesta prišla púť. Poprosil som babičku, aby sme tam išli. Okolo jednej atrakcie bol celkom rozruch. Keď som prišiel bližšie, zistil som prečo. Bol posledný deň a atrakcie už zatvárali. Musel som sa poponáhľať. Išiel som teda k atrakcii, na ktorú bola najmenšia fronta. Bol to dom hrôzy. Myslel som, že sem nikto nechodí, pretože nechcú prísť o ostatné kolotoče. Bol som na púti prvýkrát a tak som nevedel, že je vraj nejaký divný. Kúpili sme si lístky a ja a sestra sme si sadli do starého vozíka.  Dvere sa otvorili a mechanické kolieska sa s hlasným zavrzaním rozbehli. Sestrička a ja sme vošli do úzkeho tunela. Nesvietili tam skoro žiadne svetlá. Zrazu sa otvoril poklop nad našou hlavou a vylialo sa na nás asi 5 litrov slizu. Potom na nás spadlo veľa malinkých kostier.  Vošli sme do jaskyne. Všade okolo nás boli figuríny. Jedna bola nabodnutá na harpúnu. Iná bola v klietke, ktorá sa húpala nad našimi hlavami. Jedna dokonca vypadla z ďalšieho poklopu. Visela z neho. Bol to obesenec. Vtom sa vozík prudko zastavil. Všetky svetlá zhasli. Začali sa rozsvecovať iné. Boli na miestach, kde boli figuríny. Nad každým z nich sa rozsvietili dve zelené svetlá. Vtom sa zase rozsvietilo a ja som si s hrôzou uvedomil, že všetky figuríny teraz stoja okolo nás a oči im svietia na zeleno. Vtom obesenec prehovoril. "Priatelia! Toto bola tohtoročná posledná jazda!" A zahryzol sa do mojej sestry. Začala kričať. Ostatní sa rozbehli proti nám. Mini kostlivci, ktorých som mal plný klin, ma začali hrýzť do nôh. Chcel som utiecť, ale boli všade. Začali zo mňa trhať kusy mäsa. Reval som na celé kolo. Nikto ma ale nepočul. Až pôjdeš tým domom, až sa dostaneš do tej časti, pozri sa na tie potrhané a poškrabané figuríny. Ten väčší, to som ja.  S láskou tvoja mŕtva figurína.