Strašidelné príbehy {Dokončené}

61.Mother

Veronika žila sama so svojou matkou v malom dome,ktorý stál na okraji mesta.Bola veľmi múdra a nadaná.Milovala svoju matku.Jejich vzťah bol bezchybný,až na jednu vec.Veroniku vždy zaujímalo,aké tajomstvo sa skrýva za dverami vedúcimi do pivnice.Matka jej to nikdy nechcela povedať.Občas sa z nich ozývalo skučanie a v tej chvíli do pivnice zišla matka a skučanie utíchlo.Vždy hovorila,že tieto zvuky vydáva vietor,preháňajúc sa malou prasklinou v okne.O pivničných dverách platilo veľa pravidiel.Napr., pokiaľ započuješ skučanie,povedz to matke,aby mohla prasklinu v okne zapchať.Alebo,nikdy sa k dverám nepribližuj a už vôbec ich neotváraj.Veronika svoju matku počúvala a nikdy sa ku dverám nepribližovala.Vlastne robila,ako keby tam žiadne dvere neboli.Len sa snažila byť perfektnou dcérou,aby jej matka bola šťastná.

Bolo už dávno po obede,keď sa dve dievčatá vracali domov zo školy.Bola to Veronika a jej jediná kamarátka Sára.Nemala žiadne iné kamarátky,keďže sa veľa učila,aby mohla byť tým dieťaťom,ktoré si jej matka vysnila.Sára dnes mohla ísť k nim,ale len od podmienkou,že sa budú učiť.Pre Veroniku to,ale nebolo neobvyklé,takže by túto ponuku prijala za akýchkoľvek okolností.

,,Kde je vlastne tvoja sestra?Dlho som ju nevidela."opýtala sa Sára.

,,Odišla študovať do zahraničia."odpovedala stručne Veronika a obidve dievčatá pokračovali k bielemu domu.

Vošli do dverí a pokračovali až ku schodom vedúcim do izby Veroniky.Keďže počula len svoje vlastné kroky,pozrela sa za seba,aby zistila,kde Sára trčí.

,,Čo je za tými dverami??"opýtala sa,zatiaľ čo fascinovane hľadela na dvere do pivnice.

,,Nič zvláštne."odpovedala rýchlo Veronika.

,,Ako to môžeš vedieť,veď si hovorila,že si tam nikdy nebola."

,,Verím tomu,čo hovorí mama."odsekla Veronika a priala si,aby už odtiaľ mohli odísť.

,,To ťa ani raz neprepadla zvedavosť?To vážne nechceš vedieť,čo sa tam ukrýva keď ťa tam mama nechce pustiť.?"naliehala.Vďaka jej naliehaniu,bola Veronikina zvedavosť silnejšia než kedy predtým.

,,Hovorila si,že sa mama vráti neskoro.Môžeme sa tam ísť pozrieť."

Teraz bola jej zvedavosť naozaj silná.Cítila,že už nedokáže vydržať bez toho,aby nevedela,čo sa v pivnici ukrýva.

,,Dobre,dobre,dobre.Keď ti na tom tak záleží,pôjdeme sa tam pozrieť."Vzdychla Veronika unavene a hľadala v šuplíku kľúče.Vylovila veľký krúžok s kľúčami,na ktorom boli kľúče snáď od celého domu.Našla medzi nimi starý kľúč,ktorým matka odomykala dvere vždy,keď sa ozvalo skučanie.Prišla ku dverám,vsunula kľúč do zámku a otočila s ním.Dvere sa škrípavo otvorili.Veronika so Sárou vošli do temnej,chladnej miestnosti v snahe nájsť vypínač.

,,Mám ho."zašepkala Sára a rozsvietila.Miestnosť ožiarilo ostré svetlo a spolu s ním aj dve podivné kreatúry.Vypadali ako človek ale zároveň aj nie.Prebudili sa a začali vydávať to odporné skučanie,o ktorom si Veronika myslela že ho vydáva vietor.

,,Vypadneme odtiaľto.A to hneď!"povedala Veronika preskakujúcim hlasom.Sára už bola dávno na pol ceste preč.Pri schodoch sa zastavila.Na konci schodov stála matka a krútila hlavou.

,,Ale,ale,ale.Som tak sklamaná.Zabudla si snáď na pravidlá,zlato?"

,,Čo je to mami?"vykoktala Veronika,

,,To nieje dôležité.Dôležité je,že si neposlúchla."

,, Áno,máte pravdu.Vôbec nieje dôležité čo to je.Pretože nech je to čo chce,ja zavolám políciu!A to hneď!"vykríkla Sára a vyšla po schodoch nahor.Ani matka,ani Sára nevypadaly,že chcú ústúpiť tej druhej.Veronika na všetko vydesene pozerala.

,,Stoj."povedala matka v naprostom pokoji.Vlasy mala zopnuté do pevného drdolu a vypadala ako úplne normálny človek.Ale keby niekto videl,čo sa odohráva v pivnici,neveril by vlastným očiam.
,,Nie,to vy uhnite!"povedala Sára.
,,Nedávaš mu inú možnosť."povedala matka a siahla do šuplíku s kľúčami.Ozvalo sa cvaknutie a matka v tú chvíľu mierila na Sáru so zbraňou.Potom bez varovania vystrelila.Sára sa skotúľala dole po schodoch,držiac sa za brucho.Na jej bielej košeli sa začala vytvárať rudá krvavá škvrna.
,,Mami čo si to urobila?"vykríkla Veronika vystrašene.
,,To čo bolo treba urobiť.A teraz si sadni.Musíme si toho veľa vyjasniť.Porušením pravidiel si ukázala,že si zvedavé a neposlušné dievčisko.A ja ti poviem čo chceš vedieť."povedala chladne a presunula k Veronike stoličku.Tá sa na ňu poslušne posadila,pretože nechcela naštvať matku,potom keď videla čo dokáže.
,,Všetko sa začalo tým,že sa nám narodila naša prvá dcéra.Bohužiaľ trpela Downovým syndrómom a ja som chcela dokonalé dieťa.Múdre,pekné,nadané...
Nechcela som ani, aby ma s ňou niekto videl na ulici.Tak som ju sem zatvorila.Presne niekam tam."Ukázala matka prstom na miesto,kde sedeli kreatúry.
,,Potom sa nám narodila Viktória.Tú už si pamätáš.Tá sedí tu"ukázala prstom na jedného z tvorov.
,,Chúďa zošalela.Myslím že už ani nevie hovoriť.Ale vieš ako sa sem dostala? Neuposlúchla pravidlá.Raz sa išla pozrieť,čo vydáva tie divné zvuky, našla svoju sestru a začala ma obviňovať z hrozných vecí.A skončila tu.Bolo mi ju ľúto zabiť.Keď si sa pýtala,kde je,povedala som ti,že odišla študovať do zahraničia.
,,Kto je ten druhý?"opýtala sa Veronika trasúcim hlasom.
,,Tvoj otec.Začal sa o pivnicu moc zaujímať,tak som musela niečo urobiť.
,,Ale veď si povedala že nás opustil kvôli inej žene! Ja som ho kvôli tvojim kecom celý život nenávidela.
,,Takto sa so mnou baviť nebudeš!"vykríkla matka rozčúlene.
Veronika vedela,že urobila chybu.Naštvať svoju psychicky chorú matku bolo to najhoršie čo mohla urobiť.Matka na ňu namierila zbraň.Ozvalo sa rinčanie reťazí a dve vychudnuté ruky sa omotali okolo matkinho krku.Bol to Veronikin otec,snažiaci sa vytrhnúť matke z rúk zbraň.Veronika nemohla nič robiť,tak sa začala nenápadne blížiť k dverám.Pozrela sa na schody,kde predtým ležalo Sárine telo,ale teraz tam nebolo.Po schodoch sa tiahla červená šmuha.Ozval sa výstrel a Veronika sa otočila.Nad otcovým telom stále víťazne matka a pri tele sa začala tvoriť veľká červená mláka.
,,Odložte zbraň!!!"ozval sa výkrik policajta stojaceho vedľa Veroniky.Tá bola v šoku a ani si nevšimla že prišla a polícia.
,,Dobre" povedala matka pokojným a pritom šialeným hlasom.Položila zbraň na zem a čakala, až si ju policajti odvedú.Veronika spolu s nimi vyšla po schodoch z pivnice, zatiaľčo sa ostatný snažili urobiť niečo s putami,na Viktoriinej nohe.Kto ale zavolal políciu? Susedia ?Veronika mala veľa otázok.Keď vychádzala von,nahliadla do malej miestnosti,kam viedli krvavé škvrny.V kaluži krvi tam ležala Sára.V ruke držala mobil a z úst jej vytekala krv.A aj tak mala na tvári spokojný výraz.Veronika jej potichu poďakovala za záchranu života.To bolo jediné,a najlepšie čo pre ňu mohla urobiť.