Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 1

Pondelok ráno-September

"Lauren vstávaj.Musíš sa ponáhlať ideš do novej školy.Nechceš predsa meškať."Započula som tichý tenký hlas mojej mami a vôbec sa mi nechcelo otvoriť oči.No priala som si aby sa so mnou rozprávala takýmto tónom stále.Tentokrát vyznela milo a naozaj jej záležalo aby som do tej školy nemeškala."Iste."Povedala som a zacítila jej hebkú dlaň na mojej tvári.Hľadila mi líca a usmievala sa na mňa.Aj keď mám 19 je na mňa takáto milá."Raňajky máš na stole."Pomaly sa postavila a ja som sa konečne rozhodla postaviť sa.

Pretrela som si ospalo oči a zapozerala sa na digitálne hodinky na bielom nočnom stolíku pri mojej posteli.Hodinky ukazovali že mám hodinu a pol na prípravu a tak som sa pomaly odobrala do kúpeľne ,kde som urobila všetko potrebné.Dala som si rýchlu sprchu aby som sa poriadne prebrala a potom som sa rozhodla trochu upraviť.Naniesla som si make up a upravila vlasy aby som vyzerala dobre v prvý deň v novej škole.

Zišla som dole a pri ostrovčeku už sedela mama.Niečo ťukala do telefónu a ja som si všimla vafle na mojej strane pultu.Rýchlo som sa natiahla pre čistý pohár na drese a z chladničky vytiahla mlieko,ktoré som si naliala do pohára.Po chvíli som sedela už pri mame a veselo raňajkovala čo sa často nestáva.Raňajkujem iba vtedy keď chcem inak vôbec.Som totiž príliš lenivá na to aby som si spravila raňajky a ešte k tomu aby to bolo každé ráno.Vôbec ma to nebavilo a to že mi mama urobila raňajky druhý krát za život jej naozaj tlieskam.Zrejme sa snaží mi spríjemniť pobyt tu ... no tak ľahko to nepôjde.

Stále sa na mamu hnevám.Totiž dostala ponuku práce tu v Springfielde.Mohla robiť v novej firme kde ju jej šéf odporučil.No mne už teraz chýba to veľkomesto a ten vzduch.No najmä moja škola a kamaráti.Nikdy sa ma mama nepýtala či chcem ísť.Len čo sa s otcom rozviedla a dostala ponuku mi z dňa na deň oznámila že sa sťahujeme a ja prestupujem na inú školu.

Budem chodiť na takú istú s tým istým zameraním a dokonca nemusím ísť od znovu keďže v Amerike sú všetky učebné osnovy rovnaké.Na tejto škole budem hniť ešte dva roky a potom koniec.Pôjdem možno na vysokú a nájdem si skvelú prácu aby som od matky mohla odísť."Tak sme tu."Vyrušila ma mama a ja som sa poobzerala okolo seba.Z auta som perfektne videla na celú školu a ľudí,ktorý okolo nášho auta prechádzali."Maj sa pekne a dáv..."nestihla dopovedať keďže som rýchlo vystúpila a zabuchla dvere od auta.Mala som ísť radšej peši než autom.

Moja nervozita stúpala a ja som sa dokonca bála aj ľudí naokolo.Našťastie tu mám jednu známu Caroline a bude ma tu sprevádzať a dokonca mi ukazovať čo a ako funguje.

Prechádzala som po chodbe a takmer nikto tu nebol.V druhej časti budovy tu bolo naozaj málo ľudí.Rýchlo som sa začala prehrabovať v kabelke a hľadala informácie.Po zahlásení na túto školu nám riaditeľka odovzdala papiere ,kde boli napísané informácie o štúdiu a dokonca aj kde mám triedu.Zaujato som sa pozerala po dverách a hľadala triedu s číslom P12.No videla som iba P4 a tým to haslo.Naraz som zašla za roch a zbadala niekoľko ľudí.

Pomalým krokom som sa priblížila k ním a chcela sa spýtať niekoho.No čo som si hneď povšimla bol asi chlapec s kučeravými vlasmi.Teda určite to bol chalan pretože bol naozaj veľmi vysoký a trčala mu hlava medzi tými desiatimi ľuďmi.

Nakoniec všetci pomaly odkráčali a ja som stála za tým kučeravým chlapcom.Na ramene mal prehodenú čiernu tašku a na sebe úzke džínsy a taktiež biele tričko."Prepáč."Odkašlala som si a ten chlapec sa na mňa otočil.So žiadnym výrazom na tvári si ma celú premeral."Čo chceš?"Opýtal sa lahostajne a tak znechutene.No to som si radšej vôbec nevšímala."Nevieš kde nájdem P12 triedu?"Opatrne som sa pousmiala no ten chlapec sa na mňa pozeral ako na totálneho idiota.Pre istotu som sa pozrela na svoje nohy a pozrela sa či je všetko v poriadku."Nie neviem a teraz odpál."Povedal s nezáujmom a otočil sa k svojej skrinke do ktorej si ukladal veci."Milý."Poznamenala som a radšej kráčala ďalej.