Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 74

Budem robiť charakter ask, tak do pondelka máte čas a môžete mi napísať otázky, ktoré máte na hlavné postavy 😘😘😘

Prepchávala som sa cez hromadu ľudí, ktorí mi bránili v ceste. Neslušne som do nich strkala a snažila sa dostať von. Bolo mi jasné, že to Harry prehnal, ale ja som to nemohla nechať len tak. Mala som všetkého až príliš pokrk na to, aby som sebou nechala zametať.

Vyšla som von na chladný vzduch a obzrela sa do každej strany.Parkovisko bolo dosť rozsiahlé, ale to mi nezabránilo v tom, aby som spatrila Harryho. Sedel na múriku s hlavou sklopenou k zemi."Čo to malo znamenať?" Celá naštvaná som na neho rovno vybehla.Cigaretu pustil na zem a nohou ju zašlapol, tak aby ju uhasil."Nasral ma." Začal sa hrať s prsteňom, ktorý odo mňa dostal.Bolo mi jasné, že ešte to stále v ňom vrie. O to horšie pre mňa.

"Bol si tam priam neznesiteľný. Celý večer si neustále na telefóne a ignoruješ ma.Na čo si ma sem ťahal? Nemusela by som sa rozčulovať a neustále sa kvôli tebe trápiť!" Posledné slová som zakričala. Harryho výraz však naznačoval, že ho tieto slová mrzeli.Avšak po chvíli nemého pohľadu na moju tvár sa zamračil a postavil. Stál tesne pri mojej tvári, presne v mojej intímnej zóne, čím mi vyrazil dych. "Tak kurva odíď, pretože som snáď ja jediný, ktorý sa tu skutočne trápi." Nos skrčil a na tvári mal neustále ten nepríjemný výraz.

Nebola som schopná odísť.Nechcela som a moje srdce to tiež nechcelo. "Harry." So slzami v očiach som sa mu po chvíli prihovorila. Stále stál tak blízko, ale tentokrát som sa cítila, akoby sme sa odcudzili. "Nechaj ma Lauren.Mám toho dosť."Prstami si prečesal vlasy a nepozerajúc mojím smerom odišiel. Ja som ho z diaľky sledovala, lenže on sa neotočil.

Premahajúc sa ísť za ním som si radšej zavolala taxík, ktorý bol pri mne dostatočne skoro.Vonku sa rozpršalo a mne sa nechcelo ísť busom.

Na hotel som sa dostala vcelku skoro, čož som sama nečakala, že sa stane.Predsa pršalo tak silno a dokonca sa aj rozblískalo.

Keďže som bola maximálne vyčerpaná a psychicky zničená, tak som sa dovalila k malej hotelovej chladničke a vybrala si odtiaľ čokoládu, čo tam schovala Caroline.

Nakoniec som si lahla do postele a na ako také ukludnenie si pustila komédiu na notebooku. Otvorila si čokoládu a snažila sa totálne nezosypať.

Harry

"Harry.Harry.Harry!"Oči som rýchlo otvoril a okamžite sa postavil. Všade v dome bola tma, keďže bola noc a ešte k tomu silná búrka. Blesky na chvíľu osvetlovali moju detskú izbu plnú hračiek.

Opäť som počul mamin plač. Ozýval sa takmer po celom dome. Došlo mi, že sa otec musel vrátiť. Pomaly som zdolal schody a objavil sa v kuchyni, kde mama sedela na stoličke, ale hlavu mala položenú na stole. Stále plakala a vzlykala. Bolo mi jej luto, tak som k nej podišiel a objal ju okolo ramien. "Mamička neplač, prosím."

Pri pohľade na ňu sa mi chcelo plakať tiež."Bež do izby Harry. Otec ťa tu nesmie vidieť." Zašepkala a konečne mi pozrela do tváre. Lenže jej tváre som sa priam zľakol. Mala ju celú fialovú. Pohľad na ňu už nebol tak pekný, ale bolestivý. Avšak som na jej povel radšej opustil miestnosť a snažil sa dostať po schodoch naspäť do svojej izby.

Dvere som pomaly otváral.No v tom momente som nečakal, že ma chytí a zhodí na zem.Hlavou mi prešla tupá bolesť a celé moje telo sa nechcelo ani pohnúť.Bol som ako nehybný, zatiaľ čo on stál nado mnou a na tvári mal ten jeho nechutný výraz."No čo ty malý parchant.Bol si za matkou? ANO!?" Skríkol cez celý dom tesne pri mojej tvári.

Celé moje telo zaplavoval len strach a nenávisť , ktorej som sa snažil len zbaviť. Lenže po celý ten čas som mal chuť vstať a bojovať. Moja mama si zažila už dosť, chcem aby bola šťastná.Lenže ona nechcela odísť, otca príliš milovala, nemohla to urobiť.

Keď sa päsťou približoval k mojej tvári a kopal ma do brucha, znovu sa tu zjavila. Jej anjelská tvár a oči."Nechaj ho! Čo ti urobil tento malý chlapec? Zaslúži si byť šťastný ako iné deti." Znovu si ma zastala, ale ani na mňa nepozrela. Nikdy sa na mňa nepozrela.

Ja som si vždy len všimol, aká nádherná bola. Hlavne šaty, ktoré nosila. Vyzerala ako anjel a pokaždé ma zachránila.Taktiež bola pre mňa obrovskou záhadou.

Zmätene, ako vždy som sa rýchlo postavil a začal utekať preč.Dvere od detskej som zamkol a pred dvere dal stoličku.Lahol som si do postele, ktorá ma znovu pohltila a ja som začal padať do čiernoty.

Na stole mi zavibroval mobil. Oči som pomaly odlepil a pozrel sa, kto mi tak môže volať. Bol to Liam, ale čo som si hlavne všimol bolo, že je skoro jedna hodina poobede a ja som prespal polovicu dňa.

"Áno?" Zachrpčal som do telefónu a zamlaskal. V ústach som mal priamo púšť po tých drinkoch.

"Čau, počuj. Caroline je úplne na nervy. Lauren nechce vyjsť z izby. Iba počuť jej plač. Mal by si sa s ňou rozlúčiť. Dnes večer letíš." Bolo milé, že mi to pripomenul. Takmer by som zabudol.

"No jasné. Nemôžem odísť bez rozlúčenia." Odkašlal som a postavil sa. "Tak o piatej sa lúčime." Iba som s ním súhlasil a oprel sa o kuchynskú linku. Napil sa z fľaše vody a zadíval sa na kopu snehu v Londýne.

Ako ste si mohli všimnúť moju poznámku hore. Tak chcem urobiť charakter ask. Niečo ako menší bonus a poďakovanie vám.

Ak vás môžem poprosiť, tak určite sa pozrite na môj nový príbeh ALL OF ME. Mohol by vás zaujať a predsa nikdy neviete.

Takže nás do konca čaká posledná časť, ktorá výjde v pondelok a potom v piatok presne o 17:00 výjde Styles Mania 2- Our life, our way. Takže stačí navštíviť môj profil, alebo vám link hodím k poslenej časti do komentára.

Ešte raz vám ďakujem :*