Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 75

Harry

Veci som mal takmer pobalené. Zostávalo ešte pár hodín a vcelku som mal ešte čas. Chlapci prišli ku mne na hotelovú izbu za cieľom sa so mnou rozlúčiť.

Všetko bolo u konca. Už som videl, ako budem žiť ten rovnaký život ako pred tým. Škola, domov, spánok. Stále to rovnaké dookola.

Posledný krát som si obzrel každý kút hotelovej izby a skontroloval, či mám naozaj všetko. Zostávalo len sa rozlúčiť s Lauren.

Zobral som si kartu a vyšiel von na chodbu, kde som si položil môj veľký čierny kufor a za sebou zatvoril. "Ahoj." Ozval sa za mnou ten plachý a tichý hlások, ktorý patril Lauren. S úsmevom som sa na ňu otočil. Stála pri svojích dverách a pozerala na mňa. Na sebe mala len teplákový overál a džínsovú bundu. Svedčilo jej to.

"Tak pôjdeme?" Spýtala sa po chvili ticha. Zrejme si všimla ako si ju obzerám. Len som si vzal kufor a začali sme spoločne kráčať chodbou smerom k výťahu.

Lauren

Cesta autom bola tichá, ako zvyčajne. Avšak Harry odchádzal a ja som nevedela čo mu povedať. Na jednej strane som sa hanbila a na druhej strane to bol on, kto ma od seba odohnal. Mala som právo sa hnevať, ale hlavne on sa mi mal ospravedlniť.

Vedela som, že si naspäť budem musieť zavolať taxíka. Ale prekvapilo ma, keď Harry zastal pri dome jeho rodiny. Vonku na nás čakala už Blake a aj malý Josh.

Obaja sme vystúpili a ako prvý sa na mňa hrnul Josh, ktorý ma pevne objal okolo bokov."Ahoj krpec. Tak ako sa máš?" Pozrela som na malého chlapca, ktorý sa na mňa usmieval. "Veľmi dobre a čo ty? Mamička povedala, že Harry odchádza. To znamená, že ho neuvidíme?" Jeho hlas bol veľmi slabý a tenký, ale za to bol veľmi zlatý. "Nie Josh. Znamená to, že ide späť k svojej mame a že sa určite vráti." Pousmiala som sa a Josh mi len prikývol.

"No tak Josh, nechaj Lauren." Zakričala na neho teta Blake, ktorá ku mne po chvili podišla, aby sa so mnou rozlúčila." Vezmem vás na letisko, ale hlavne na neho dávaj pozor. Keď sa vrátiš. Je z toho celého nesvoj." Chápala som, že teta Blake mala o Harryho starosť. No on je už dospelý a má svoju hlavu.

Nasadli sme naspäť do auta, tentokrát však šoférovala Blake. S Harrym sme sedeli spoločne vzadu a potichu sa dívali von oknom. Dokonca som si všimla, ako sa Blake neustále pozerala na nás cez spätné zrkadlo.

O pár minút sme stáli pred letiskom."Ja ťa počkám tu." Mrkla na mňa Blake a ja som spoločne s Harrym vykročila do obrovskej haly.

Harry si povybavoval čo všetko musel a podišiel ku mne. Stáli sme vonku na malom dvorčeku pri nástupišti. Chvíľu na mňa len tak nevinne pozeral a ja som robila presne to isté. Bolo mi jasné, že mi bude chýbať, ale ja som ho napriek tomu nechcela pustiť. Moje srdce sa mi rozbušilo pri jeho hrejivom úsmeve. Akonáhle sa prstami dotkol mojej tváre som stratila dych. Jeho dotyky, pohľady a to všetko dokázel len on. Nevinnými slovami mi hľadil moju boľavú dušu a upokojoval ma. Zrazu ma popadli všetky spomienky.To ako ma zachránil pred Connorom najmenej dvakrát. To ako ma držal v objatí. Náš prvý bozk na kopčeku uprostred parku.

Uvedomila som si, že všetky pekné chvíle som zažila len s ním. Bola to skutočne láska. Milovala som ho a verila som, že aspoň v snoch mi opätuje lásku. "Máš pred sebou niekoľko hodinový let." Prehovorila som a Harry na mňa len žmurkal s tými jeho smargdovými kukadlami." Nejako to zvládnem." Na konci slova sa mu hlas zlomil. Odkašľal si a pokračoval." Tak Lauren. Ďakujem ti za pekné chvíle. Užil som si to tu a myslím, že keby nieje teba, tak to nieje také čarovné." Ruky roztiahol a tým mi otvoril jeho náruč.Ihneď som mu do nej vpadla a on ma pevne objal.