Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 32

"Kam to ideme?"S iskričkami v očiach som sa pozrela na Harryho,ktorý sa sústredil na riadenie."Musíš byť tak zvedavá?"Opäť sa zamračil a moja nálada zase klesla."Chápem chceš aby to bolo prekvapenie."Prehodila som ironicky a on s úsmevom len pokrútil hlavou.

"Gwen ma pozval na párty,samozrejme.Mal som doniesť aj teba."No páni,mal priniesť aj mňa.S pobaveným výrazom som na neho hladela."Takže ma nesieš ku Gwenovi."Trochu ma to sklamalo,kedže keby to nepovie Gwen aby ma zobral,tak tu asi nesedím s Harrym."Sme tu."Zastavil pred tmavo hnedým domom.Bolo tu zaparkované niekoľko áut,ale nebolo ich tak veľa.Pár ľudí stálo vonku a rozprávali sa a my s Harrym sme sedeli v aute a ani neviem na čo čakali."Tak poď."Vystúpil a ja som urobila presne to isté.Nakoniec auto zamkol a začal sa vítať s ľuďmi okolo.

Vo vnútri som si všimla mnoho známych tvári.Nebolo to tu prepchaté ,takže mi to vyhovovalo.Zrazu som v diaľke zbadala čiernovlasého chlapca,ktorý sa ku mne blížil."Ahoj Lauren."Milo ma pozdravil a vzal ma do objatia."Som rád že si došla.Harrymu to len prospeje,snáď sa budeš zabávať."Veselo sa na mňa usmieval a ja som sa snažila o to isté."Iste,ďakujem."

"Gwen zase otravuješ ženy."Podišlo k nám dievča s taktiež čiernymi vlasmi."Ou,Lauren.Rada ťa vidím."Bola to Ebby a taktiež ma objala."Si tu s Harrym?"Spýtala sa ma akoby to bola banálna vec."Ano je niekde vonku."Mykla som ramenami a obaja sa na mňa tak čudesne usmievali."Čo?"Mykla som ramenami a sledovala ich výrazi."Ale nič,to je ....nič."Vydýchla si Ebby a Gwen ju buchol do ramena."Je tu aj Connor.Dúfam že sa nepobijú."Prehovoril Gwen a ukázal na Conora.Doriti!

"Prečo je tu?"Spýtala som sa zjavne blbú otázku."Je to môj kamoš,chcel som ho pozvať.Ja pôjdem.Choď k pultu a niečo si daj."Ukázal mi na barový pult ,ale ja som sa snažila vyhnúť Connorovi.Nechcela som sa s ním rozprávať.Ani s Harrym,vlastne s nikým.

Ako sprostá som sa musela schovávať za ľudí.Akoby ma Connor hľadal.Nervózne som pretočila očami a vydýchla si.Zašiel na druhé poschodie a tak som mohla ísť k pultu s alkoholom.Nechcela som sa opiť,aj napriek mojej zlej nálade."Čo si dáš?"Spýtala sa ma Ebby a vrúcne sa na mňa usmiala."Nič tvrdé."Pokrútila som hlavou a ona mi naliala Coca-colu."Ďakujem."Zakričala som aby ma dobre počula cez tú hlasnú hudbu.

Prešla som do obývačky,kde som zbadala Harryho a na ňom bola nalepená Kendall.Olizovali sa spolu.V tom momente sa mi chcelo plakať.Vlastne,s tým opitím som si to rozmyslela.Nechápem kde sa vo mne vzala tá žiarlivosť,ale tak strašne ma to hnevalo.Mali sme tu byť spolu a ono sa tu zjaví tá suka."Daj mi niečo poriadne tvrdé."Povedala som Ebby a tá posmešne nadvihla obočie."Nehovorila si pred chvíľou niečo iné?"

"Zmenila som názor.Chcem sa opiť,tak nalievaj."Pozrela som na ňu a snažila som si zanechať vážnu tvár."Tak dobre."Bez zbytočných slov mi naliala do pohárika.Nakoniec mi naliala znovu a znovu.Pokaždé som to do seba hodila ako nič.Páliva pachuť bola preč.Mojím cieľom bolo sa opiť,to sa mi aj podarilo."Kde je záchod?"Postavila som sa a náhle som to oľutovala.Celý čas som sedela na barovej stoličke a keď som sa postavila ,tak sa mi zatočila hlava.Ten alkohol urobil teda divy."Daj si toto."Podala mi chlebíček a ten som prijala.Predsa nechcela som aby sa mi tak veľmi hlava točila.Potom mi Ebby začala hovoriť,kde je kúpeľňa.Snažila som sa ju počúvať aj napriek hlasnej hudbe.

Vyšla som niekoľko schodov a snažila sa dostať na druhé poschodie.Moje nohy sa mi motali a lodičky mi vôbec nepomáhali.Nakoniec som si ich vyzula a zobrala si ich do rúk.Konečne sa mi chodilo lepšie a moje nohy mi ďakovali.

Kúpeľňu som našla.Chvala Bohu!Opatrne som si opláchla tvár a ochladila si krk.Zrazu mi bolo tak horúco.Necítila som sa vo svojej koži.Mala som nervy,bola som smutná a navyše sklamaná.Tvár som si utrela do uteráka a vyšla na chodbu.Pred dverami som ale narazila do Connora."No tak tu si mačička."Mačička?Naozaj ma nazval tak ako som práve počula?"Ehm....čo?"Nervózne som sa usmiala a snažila sa kráčať ďalej."Ale kam to ideš."Connor ma schmatol do jeho náručia a naše tváre boli tak blízko."Ja musím ísť."Ukázala som na schody a snažila mu utiecť,ale nešlo to."Po tak dlhej dobe ťa konečne držím a môžem urobiť to čo som tak veľmi chcel.Dovoľ mi to Lauren."Tentokrát vyznel kludne a hovoril potichu."Nemám čo a teraz ma pusti!"Skríkla som ale on sa len usmial."Keď to nepôjde po dobrom tak to pôjde po zlom."Obe ruky mi schmatol a dal mi ich za chrbát.Jeho nosom sa mi začal obtierať o hranu čeluste.Až potom som si uvedomila čo chce urobiť.Začala som vzlykať a vrtieť sa,ale on bol nekompromisný.Nikto nikde nebol ,len Connor ktorý ma násilne držal pri stene a tlačil na mňa aby som neutiekla.