Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 26

Harry mi podal z jeho skrine biele tričko."To si obleč."Ukázal na to tričko a odišiel z miestnosti.Doslova sa vyparil,len tak ma tam nechal stáť.Nakoniec som si ho však obliekla.Zostala som len v Harryho tričku a mojích nohavičkách.Skvelá kombinácia.Nespokojne som zamrmlala a tričko si stiahla nižšie.Mala som ho takmer po kolená.Obzrela som sa v zrkadle a rozpustila som si vlasy.Nechcela som ich mať mokré ,keďže som bola v sprche.Do izby vošiel opäť Harry.Na mieste som poskočila a zľakla sa.Nečakala som že vojde."To budeme spať spolu?"S nadvihnutým obočím som ukázala na postel."Môžeš ísť spať na gauč."Prehodil s lahostajným výrazom na tvári.

"Ja som nášteva.To ty by si tam mal ísť."Pri kraji postele som stála bez slov ešte niekoľko sekúnd.Harry sa ukladal do postele.Nakoniec zhasol malú lampičku na stole a zakryl sa perinou."Budeš tam stáť ale pôjdeš aj spať?"Zavrčal a ja som sa rozhodla,že si radšej lahnem."Ani sa ma neopovažuj dotýkať."Znechutene som sa strčila pod druhý paplón,ktorý patril len mne."Ešte ma o to budeš žiadať."Slastne zamlaskal a ja som sa mu otočila chrbtom.Posunula som sa na samý kraj postele a zatvorila som oči.

Opatrne som otvorila moje rozospaté oči a poobzerala sa naokolo.Do izby svietilo denné svetlo napriek žalúziam,ktoré boli stiahnuté.Vedľa mňa už Harry nebol.Zrejme vstal omnoho skorej než ja.Jedným pohybom som sa postavila z postele a vyšla z izby.Zišla som schody,ktoré schádzali dole do kuchyne.Tam som sa aj objavila.Pri pulte som si všimla Harryho bez trička.O môj Bože.Snažila som sa popadnúť dych.Vyzeral naozaj dobre.Jeho rozcuchané vlasy po ránu a tie svaly.Zakusla som si do pery a podišla k pultu."Dobré ráno."Milo som ho pozdravila a on sa na mňa ani len čo nepozrel."Páči sa ti ten výhľad na mňa?"Jeho typický úškrn sa mu zjavil na tvári a ja som sa začala červenať.

Skutočne som cítila ako mi horia líca."O čom to hovoríš?"Nadvihla som ruky a Harry sa na mňa konečne pozrel."Neklam ma babe."Jeho oslovanie ma priam zaskočilo.Naozaj ma nazval babe?"Prepáč?"Provokatívne som nadvihla obočie a naliala si džús do pohára vedľa fľaše."Počula si.Mne nemusíš klamať."Stále niečo ťukal do telefónu.Začalo ma to rozčulovať keďže toto rada robievala aj mama."Mysli si čo chceš."Nakoniec som vyštekla a posadila sa na stoličku vedľa neho."Za pol hodinu ti ideme pre veci k Ebby."Telefón konečne odložil a vykráčal von z kuchyne.Môj pohľad zastal na jeho božom zadku.Hmm.

"No konečne."Nervózne si vydýchol a otvoril mi hlavné dvere."Aký máš problém?Veď mi to trvalo len 15 minút."Mykla som ramenami a podišla k dveriam spolujazdca."To je jedno."Opäť jeho zamračený výraz a zlá nálada.Takéhoto ho nemám vôbec rada.Ale presne toto je typický Harry."Nasadni už!"Skríkol na mňa a ja som jedným pohybom nasadla.

Cesta k Ebby bola veľmi tichá.Ani jeden neprehovoril.Harrymu niekoľko krát zazvonil telefón ,ale inak sa nedialo nič zaujímavé.Po niekoľkých minútach Harry zaparkoval pri Ebbynom dome.Obaja sme vystúpili a podišli k dveriam.Ani sme nemuseli zazvoniť.V dverách sa objavila čierno vláska Ebby a začala objímať Harryho."No konečne.Mám veľmi naponáhlo."Pretočila očami a pustila nás dnu.V tom dome to vyzeralo úplne inak ako včera."Ou,ty musíš byť Lauren,však?"Náhle ma vzala do objatia a ja som len stroho vydýchla."Ano som to ja."

"Dobre tak Lauren.Tu máš tvoju kabelku.Nabudúce si ju dobre stráž.Mohli by sme sa spoznať bližšie,čo ty na to?"Bez slov som jej prikývla a dívala sa ako zamyká dom."Tak sa veľmi teším.Vidíme sa.Ešte ti napíšem."Obom nám zakývala a už sa hrnula k svojmu autu."Noazaj ma naponáhlo."Podišla som k Harrymu,ktorý sledoval jej auto.Nakoniec sám nasadol do toho svojho.Ja som spravila to isté a hneď som sa aj pripútala."Dúfam že ten večer platí."Harry naštartoval auto a sústredil sa na šoferóvanie."No asi áno."

"Takže určite."Jedným očkom na mňa pozrel a ja som len pokrútila hlavou.Kedy si prestane toľko veriť?Svoj pohľad som venovala von oknom a sledovala ako sa stromy a domy mihajú v toľkej rýchlosti.