Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 68

Lauren

Zobudili ma slnečné lúče,ktoré dopadali presne na moju tvár.Nesúhlasne som zavrčala a pomrvila sa pod paplónom.Oči sa mi nechcelo ani otvoriť a bolo mi jedno, že som zmeškala raňajky.

Bez slov som sa postavila a siahla hneď po vode na stolíku pri posteli.Moje prvé myšlienky narážali na Harryho.Na pohodový večer prežitý s ním.Keď som sa vrátila okolo pol noci domov, bola som celá premrznutá.Celú tú dobu sme sa prechádzali.Na chvíľu sme si sadli na jeden hot dog a nakoniec sme sa znovu prechádzali.Prekecali sme snáď večnosť, čo sa nikdy pred tým nedialo.

Harry mi rozprával hlavne o jeho rodine, aj keď nepovedal veľa, nepovedal ani málo.Za každé jedno slovo som mu bola vďačná.Zachránil ma od nudy a samoty, z ktorej mávam poslednú dobu depresie.

Pokojne som sa vyvalila na gauč a zapla si televíziu.Bežala v nej nejaká ranná show, tak som ju bez slov začala sledovať.Po chvíli však do miestnosti vošla vysmiatá Caroline."Ahoj."Jej smiech utíchol a placho podišla ku mne."Ahojte."Zakývala som obidvom zo sedačky a nenechala sa rušiť.Nikto mi dnes nemohol pokaziť náladu, len dúfam v to, že mi ju nepokazí Harry.

Vlasy som si vypla do elegantného, ale zároveň nedbalého drdola,ktorý sa mi podaril výnimočne dobre.Bola som z toho viac než len rada, chcela som vyzerať dobre.Dobrá nálada, ale taktiež stres mi stúpali postupne.Bola som nervózna z toho kam ma to chce Harry vziať.Ale za to som sa veľmi tešila.

Navliekla som si púzdrové obtiahnuté šaty a nasadila si čierne lodičky.Obhliadla som sa v zrkadle a s úsmevom na perách. Cítila som sa tak žensky.Pomaly ale iste som rástla a to je už čo povedať.Nikdy som sa takto nechovala, nikdy mi na um neprišli chlapci.Nikdy som sa nesnažila pekne obliekať, iba keď som veľmi chcela.Ale predovšetkým som nikoho nemilovala.Možno to bolo chvílkové zamilovanie.Nie nebolo, Harry mi prirástol k srdcu a on celý mi vyrážal dych.

Cítila som sa pri ňom tak inak, tam kde bol on som cítila bezpečie, domov.Všetko čo som potrebovala bol on, ak by pri mne nebol, asi by som sa stratila.Behala by som po Londýne ako šedá myška.Musela by som hladieť na zamilovanú Caroline a to by mi určite nerobilo dobre.

Započula som zaklopanie na dvere a tak som k ním rýchlo pribehla.Presne tam stál môj princ na bielom koni, alebo skôr Harry Styles.Celého som si ho obzrela a nakoniec mi len prikývol na pozdrav.On ma však vzal do náručie a nakoniec sme mohli vyraziť.

"Tak kam to ideme?"Opäť som sa opýtala plná nedočkavosti.Harry sa zapásal, čo sa často nestávalo."Je zbytočné ,aby si sa pýtala.Nepoviem ti to."Pevne zovrel volant a dupol na plyn.

Celú cestu medzi námi vládlo ticho.Bolo to vcelku príjemné.V rádiu hrali veselé piesne, ktoré som ja oblubovala.Občas som si pospevovala, alebo sa snažila o tanec.

Harry zastal pri jednom veľkom bielom dome, teda skôr vile.Svoj kabát som si zapla, keďže bola vonku zima a vystúpila som.Harry spravil presne to isté.Pred tým ako stačil zazvoniť na zvonček ku mne podišiel a pozrel mi do očí."Chcel som, aby si tu bola so mnou."Hlavou ukázal na veľký dom, ktorý sa mi veľmi zapáčil.Nikdy som však nechcela veľký dom.

"Fajn, tak mi povedz kde to sme."Na tvári som mala ten prihlúply úsmev.Harry mal však na tvári zamračenie než úsmev."Ideme k našim na obed."Vlasy si prehrabol rukou a ja som na neho vyvalila oči.Srdce mi vynechalo jeden úder a ja som sa nervovo zrútila.Absolútne som netušila, prečo som tak zareagovala."Č-čo?"Nakoniec zo mňa vyšlo hlasnejšie ako som chcela.Harry sa len pobavene zasmial a chytil ma za lakeť."Nechcel som ti to povedať, lebo inak by si nešla."

"Nešla?No možno nie!Alebo áno!Lenže to by som sa musela na toto pripraviť."Znovu som ukázala na veľký dom pred ktorým sme stáli."Lauren, ukludni sa.Chcel som, aby si mi robila spoločníčku.Aby si naši mysleli, že niekoho mám."Znovu som začala panikáriť.To som mala predstierať jeho priateľku?

"Čo mám akože robiť?Mám hrať tvoju priateľku?"Váhavo s vtipným výrazom na tvári mi prikývol.Ja som sa len ťapla po čele a zhlboka sa nadýchla."Prečo ťa napadajú také somariny."Zašepkala som ťažobne.Mala som chuť ho zmlátiť.Také nervy som mala.Stačila od neho hlúpa poznámky a letel by."To moja mama!"Zakričal priškrteným hlasom.

"Ou, Harry!"Za nami sme započuli ženský hlas.Keď som sa otočila, zbadala som krásnu ženu približne v strednom veku.Na sebe mala elegantné čierne nohavice a bielu blúzku."Teta Blake."Prehovoril a s tetou Blake sa objal."Josh."Za ním sa však rozbehol blonďavý chlapec a skočil Harrymu do náruče.Ja som ich s povzdalia sledovala a len sa nervózne usmievala.

"Teta,Josh.Toto je Lauren."Objal ma okolo ramien jeho pevnými rukami a Blake sa na mňa srdečne usmiala."Vitaj Lauren, babka bude mať radosť.Chcela ťa spoznať.Anne o tebe stále básnila."Snažila som sa nepanikáriť a tváriť sa prirodzene.Avšak fakt, že ma Harryho mama spomína ma zarazila, zároveň potešila."Áno,ďakujem že tu môžem byť s vami."Nakoniec ma Blake objala a zároveň s ňou aj Josh.

Vošli sme do priestranej haly, ktorá vyzerala naozaj honostne.Nehovoriac o sochách a obrazoch."Mami!"Blake zakričala a s poza rohu sa na nás vyvalila staršia paní."Harry!"Takmer som myslela, že dostala inkfart, zakričala naozaj nahlas."Máš pekne šaty."Pochválil ma Josh a chytil ma za ruku.Prekvapilo ma to, ale neprotestovala som."Babi, toto je Lauren."

"Ale ja viem kto to je.Vyzerá presne tak isto, ako na tej fotke čo máš v telefóne."Od prekvapenia som sa priam šla zadrnúť, čož bolo dosť neslušné.Nakoniec som sa spamätala a Harryho babičku objala."Tak mládež, ste hladný?"Spýtala sa a obaja sme ako na povel prikývli.

Posadila som sa vedľa Harryho, zatiaľ čo Josh sedel po mojej pravej ruke.Naklonila som sa k Harrymu a začala mu šepkať."Čo mám akože robiť?Je mi blbé klamať tak milých ľudí."

"Ani mne sa to nepáči.Nemôžem však povedať, že spolu nejsme.Babka by dostala inkfart a bola by zo mňa poriadne sklamaná.Som jej jediný dospelý vnuk."

"Uvedomuje si, že máš iba dvadsať a že máš celý život pred sebou?"Na to mi však len mykol ramenami keďže do jedálne vošla babička a začala nám nakladať.

Všetci sme si pochutnávali na skvelom obede.Naozaj som netušila, že sa za posledný mesiac tak dobre najem."Kde sú ostatní?"Po chvíli Harry prehovoril a babička mu ihneď odpovedala."Greg je na služobnej ceste a Abbey je v práci.Veď ju poznáš."Spoločne sa zasmiali a ja spoločne s nimi.

"Tak Harry, Lauren.Povedzte mi, kedy bude tá svadba?"Po dopovedaní otázky,ktorá mierila od babičky sme sa obaja rozkašlali.Bolo mi jasné, že Harrymu zabehlo rovnako ako mne."Dúfam, že čoskoro."Zamračila sa a pri stole nastalo ticho."Vieš, že to je môj jediný sen."Nakoniec sa opäť zasmiala a upravila si vlasy.

"No,vieš babi."Začal Harry.Lenže nedopovedal.Pozrel na mňa tým jeho pohľadom, ktorý volal o pomoc."Babi netlač ich do toho, veď sú ešte mladý."Situáciu však zachránila Blake.

"Blake,srdiečko.Pýtam sa Harryho a Lauren.Je to pre mňa dôležité."Pozrela na nás tým jej smutným pohľadom a každého z nás si prešla."Babka,vieš-ja."Harry sa opäť zakoktal.Takéhoto som ho ešte nevidela.Mala som chuť ho objať a pobozkať."My sa vezmeme,Harry ma požiadal o ruku len pred nedávnom,takže to je ešte čerstvé.Nechce o tom hovoriť."Mávla som rukou s úsmevom na perách a moje svedomie ma pobúchalo po pleci.Naozaj som to zahrala dobre.

"Tak to je úžasná správa!"Babka sa začala nahlas smiať a my spoločne s ňou.Svadba?Ja a Harry?Prečo si aspoň nespríjemniť tento deň.

Je to niečo úplne iné a určite ste to nečakali.Úprimne ani ja som to nemala v pláne, ale stalo sa.

Určite mi dajte vedieť do komentárov, ako sa vám časť páčila.Ja osobne si myslím, že nieje až taká zlá.Pretože keď som to písala, tak sa mi to maximálne nepáčilo.Nakoniec to všetko má však zmysel.

Nebudem sa tu dlho rozpisovať.Do komentárov mi teda dajte vedieť a určite mi zanechajte vote😍😍😍 chcela by som spoločne s vami presiahnuť hranicu votev,tak dáte to? +60 vote, prosím😘😘💗💗💗