Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 67

Otvorila som oči a zostala prekvapená,keď som nebola u mňa v izbe.Hlava ma bolela rovnako ako oči,ktoré som nedokázala poriadne rozlepiť.Poobzerala som sa po izbe a zrejme ležala v Harryho posteli,lenže po ňom ani stopy.

Pomalým krokom som vošla do obývačky.Z chodby sa akurát valil Harry s táckou v ruke."Ahoj."Usmial sa a ja som prešlapovala z jednej nohy na druhú.Podlaha bola chladná a ja som mala bosé nohy.Taktiež ma určite Harry prezliekol,teda aspoň vyzliekol,keďže tričko som mala svoje."Dobré."Usmiala som sa tiež a zvedavo podišla k nemu."To je pre teba."Striebornú tácku mi podal a ja som si ju ochotne vzala.

"Nestihla by si raňajky,takže som raňajky doniesol sem."Vyzul si svoje tenisky zatiaľ čo ja som sa posadila na gauč."Vyspatá?"Spýtal sa akurát keď som si vkladala prvé sústo palacinky do úst."Až nadmieru."Prehovorila som s plnými ústami.Harry ma s úškrnom na tvári sledoval a krútil nado mnou hlavou."Čo je?Som hladná."Raňajky som zapila pomarančovým džúsom a bola som absolútne spokojná.

"Pozri mala by som sa vrátiť na izbu.Potom pôjdem do baru."Neochotne som pretočila očami a prehodila si cez ramená bundu."Ale ďakujem za super raňajky."Naposledy som sa zasmiala a venovala mu jemný bozk na líce."Daj mi vedieť a dávaj si pozor."Výstražne na mňa pozrel a ja som vyšla na prázdnu chodbu.

Harry

Po jej odchode som sa vyvalil na gauč.Bol som unavený a zničený po včerajšku.Teda dnešnej noci presnejšie.Kto by veril tomu,že by ma bavilo sledovať ako spí?Ani ja nie.Ledva som dokázal mať otvorené oči a naozaj už nikdy neponocujem.

Zajtra ma čaká dôležitý obed s mojou rodinou.Nebol som vďaka tomu nadšený,ale musel som tam ísť.Babičke aj ostatným som chcel urobiť radosť.

Ani som nevedel ako a zaspal som.Opäť ma chytil nepríjemný pocit ,tak som sa prevalil na stranu,ale opäť zaspal.Bol som tak unavený,nemohol som sa spánku vyhnúť.

"Harry."Započul som jej hlas.Rýchlo som sa postavil,ale v tom znovu spadol do tmavej diery uprostred.Znovu som bol v tom dome plnej hrôzy."Harry."Nemohol som sa vyhnúť jej hlasu.Volala ma k sebe."Už nie."Zašepkal som a vošiel do miestnosti.

Mama ležala na zemi celá od krvi.Otec sedel na drevenej starej stoličke a keď ma zbadal,tak sa rýchlo postavil.Znovu ma chcel chytiť."Poď sem ty malý parchant!"Zakričal jeho hrubým hlasom a dom sa otriasol.Ja som sa snažil újsť,lenže dvere boli zamknuté.Nemohol ma dostať do pasti,nie znovu."Nie,prosím!"Zakričal som,keď sa otec na mňa vražedne pozrel.V ústach mal cigaretu z ktorej sa stále dymilo."Ty malý skurvysyn,dopadneš rovnako ako tvoja pojebaná mamka."Zahrešil a ja som znovu začal utekať.Celý udýchaný som sa zatvoril do svojej izby a schoval sa pod postel.Chvíľu som čakal pokiaľ bude znovu bušiť na moje dvere.

Ale nič som nepočul,ani kroky.Vydýchol som si a popadol svojho macíka s modrou mašlou.Pritúlil som sa k nemu a začal ho tlačiť viac k sebe.V očiach som mal mnoho sĺz,ktoré neutíchali."Tu si."Začal ma ťahať za nohy spoza postele.Ani som nevedel ako sa tu objavil.Snažil som sa chytiť za nohu postele,ale on ma vytrhol a ja som ležal pod ním,zatiaľ čo ma chcel udrieť s nenávisťou v očiach."Nie!"Ženský hlas mi bol známy.Vždy tu bola aby ma zachránila."Pusti toho chlapca."Šla z nej žiara a zatiaľ čo zamestnávala otca som ja ušiel rovno z pod jeho rúk.

Opäť ma zachránila a ja som si mohol lahnúť k mamičke na zem a dúfať,že sa prebudí.

Zmätene som ale hlavne prudko som sa posadil a začal sa obzerať okolo seba.Keď som zistil,že som v svojej hotelovej izbe,tak som si vydýchol.Vždy sa mi toto dialo.Mora,ktorá sa opakovala neprerušiteľne.Moje noci boli vždy nepokojné ,ale nie keď som spával s Lauren.

Vonku bola tma a ja som si uvedomil,že musí byť naozaj dosť hodín.Tak som na seba hodil bundu a vyšiel na rušnú hotelovú chodbu.

Prišiel som do baru kde pracovala Lauren.Všimol som si ju už od dverí ,ako sa rozpráva so zákazníkmi.Ona si ma všimla tiež,ale nebola jediná.Ako prvá sa pri mne objavila Jess,ktorá bola neuveriteľne otravná.Znovu nahodila jej úsmev ,ala dlho som nejebala a od teba to chcem.

"Ahoj Harry.Posaď sa ,donesiem ti niečo?"Spýtala sa jej škriekavým hlasom."Vodu."Jednoslovne som odpovedal a zahľadel sa na Lauren.Znovu sa jej Jack dotýkal,bol to obyčajný parchant.Nechápem ako tento idiot môže byť jej kamarát."Nech sa páči.Aký si mal deň?Ja veľmi nudný a zlý,ale keď si tu,tak sa cítim omnoho lepšie."Jess si namotala pramienok vlasov na prst a kusla si do pery.V jej prípade mi to nič nerobilo,čo bolo len dobré.Možno som volakedy letel na blondíny,ale teraz ich nenávidím."Barbie,prosím nechaj ma premýšľať."Zavrčal som s tvárou v dlaniach.Hlava ma z nej bolela a to ledva otvorila ústa."Och,ako len chceš."Len si odfrkla a podišla k pultu.Cestou tam začala vrtieť zadkom, akoby ani chodiť nevedela.Bola preafektovaná a taká nesvoja,umelá barbie.

"Ahoj."Pozdravil som Lauren keď prechádzala okolo môjho stolu."Ahoj,čo tu robíš?"No konečne!Nemôže byť nič lepšie než jej úprimný úsmev."Myslel som,že po práci by sme sa mohli spolu prejsť."Zahovoril som to dobre a hlavne som improvizoval,nikdy som nič neplánoval.Teda pri Lauren som musel v poslednej dobe plánovať veľa.

"No jasné,len teraz toho mám viac.Počkaj ešte pol hodinu."Iba som jej prikývol a dopil svoju vychladenú minerálku.Ešte stále som bol v šoku a hlavou sa mi ozývali hlasy.Tú moru si pamätám presne naspamäť,detaily a aj veci,ktoré nie sú dôležité.

Lauren bola už prezlečaná a nachystaná vyraziť.Samozrejme sa jej obmotal okolo krku ten idiot ,ale nakoniec sme vyšli von a moje nervy opadli,zostal som kludný."Zrejme sa už nudíš na izbe ,však?"Spýtala sa ma hneď ako sme vyšli von."No občas áno."Na tvári sa mi objavil ten prihlúpy úsmev,ktorého som sa rýchlo zbavil."Počuj,zajtra prídeš do práce neskôr."Lauren sa na mňa otočila a nahodila nechápavý pohľad.Už vyzeralo ,že chce namietať,ale ja som ju zastavil."Urobíš si menšie voľno.Vlastne by mi vyhovovalo ,keby si spravíš pauzu od práce a tvojho úžasného kamaráta."

Popri mojích slovách sa mračila,čo neznamenalo nič dobré."Čo za to?"Zastavila ma tým,že sa postavila tesne predo mňa a prekrížila si ruky na prsiach.Vyzerala naozaj vtipne."Prekvapenie."Jednoducho som odpovedal a pokračoval v chôdzi.Ten jej výraz stál za to.

Tak čo poviete?Ja len dúfam,že sa vám časť páčila.

Harryho mory budú časom objasnené, ale teraz sa to však nechá tak.

Nebudem sa vám tu priveľmi rozpisovať, pretože nemám žiadne zaujímavé informácie a dnes mám toho dosť.Ale dúfam, že sa vám časť páčila a dáte mi to najavo😘😘💗💗💗💗💗