Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 8

Vošla som do domu a nepočula nič.Iba ticho,ktoré sa rozliehalo po celom dome.Bol tu taký klud,občas bol otravný a nudný no teraz mi vyhovoval a bola som zaň viac než len vďačná.Tašku som si hneď hodila ho obývačky na sedačku a kašlala na to že ju mám mať u seba v izbe.Hneď som vbehla do kuchyne a odtial si vzala misku plnú ovocia a začala ho jesť.Misku som sa rozhodla si nakoniec vziať so sebou a rýchlo som vyšlapala schody a zavrela sa v izbe.

Rýchlo som si zapla wifi na mobile a začala si prezerať všetky sociálne siete.No to mi zrovna dlho nevydržalo a tak som si zapla nejaké to video a začala ho sledovať.No keďže som bola ešte stále v nohaviciach,tak som si vybrala čisté čierne tepláky zo skrine a pyžamové červené tričko.Rýchlo som sa vyzliekla a schovala si to všetko do skrine.Nakoniec som si však vyzliekla aj spodné prádlo keďže som doma a najlepšie je po celom dni v škole si dať dole veci,ktoré mi prídu nepohodlné ako napríklad spodné prádlo.

Prezlečená som si lahla do postele a zakryla sa tak aby mi nevytŕčal ani kúsok z mojej pokožky.Ešte som sa stihla natiahnuť po posledný kúsok jablka.

Oči sa mi začali privierať pri sledovaní videa čo ma docela prekvapilo aj keď som v škole bola maximálne vysílená.No myslím že hodina spánku mi urobí len dobre.Tak som si telefón položila vedľa mojej hlavy a zapla si budík.Ešte precíznejšie som sa zakryla paplónom a už sa len nechala unášať snami.

"Lauren!Kde do pekla si?"Započula som silný buchot a krik mojej mami.Ospalo som sa snažila otvoriť oči a poobzerala som sa po izbe.Keď zrazu mama vyrazila dvere."Čo to robíš?Nevidíš ten bordel?Naozaj si myslíš že máš čas spať?Pozri koľko je hodín?Ja prídem unavená z práce ,kde som si len tak mimochodom neválala riť a ty si spíš?Nič si neurobila!Požiadala som ťa len o jednu jedinú vec!"Začala kričať a ja som ju len s údivom sledovala.Dosť ma hnevalo že na mňa vlastne bezdôvodne kričala.Nejsom jej otrok ani nič také,tak prečo robí zo všetkého takú scénu."Bola som unavená a ja si tiež zaslúžim oddych.Nejsom tvoj otrok ani slúžka a je poriadok tak aký máš problém?"Prudko som sa postavila z postele a sledovala rozhorčený výraz mojej mami.

"Uvedomuješ s kým sa bavíš?Som tvoja matka a ty moja dcéra tak zavri hubu a začni robiť čo ti hovorím!"Zakričala ešte viac a ja som mala pocit že sa rozplačem."Tak na čo ma máš?Zbytočne sa len stresuješ mala si ma dať do decáku a mala by si pokoj!"Zakričala som jej naspäť papulovať a rýchlo si vzala riflovú bundu zo stoličky.Nebudem toto počúvať potrebujem sa prejsť.

"Kam si myslíš že ideš?"Rýchlo kráčala za mnou ale ja som si to nevšímala.Ponáhlala som sa von a nechcela ju počúvať to bolo hlavné.

Rýchlo som si nazula tenisky a mama zbehla schody dole.Mala som len pár sekúnd na to aby som mohla újsť."S tebou sa rozprávam!"Zacítila som silnú bolesť okolo môjho zápästia a v tom zbadala vytočenú tvár mojej mami.Bola veľmi nahnevaná až som si myslela že vsplanie."Preč od teba!"Vyštekla som a za to som schytala facku.

Rýchlo som sa jej vytrhla zo zovretia a utekala von.Líco ma poriadne štípalo ale fyzickú bolesť som tak nevnímala ako tú psychickú.Prečo ja nemôžem mať normálnu mamu?Pomyslela som si a snažila sa dostať čo najďalej od môjho domu.

Prechádzala som po ulici,ktorá mi bola na prvý pohľad známa.Domy zbohatlíkov a luxusné autá zdobili celú ulicu.V ďialke som dokonca zbadala aj Harryho dom aj keď bol v celku ďaleko.Hneď som ho spoznala a aj tú ich veľkú bránu.

Naraz mi nabehli zimomriavky snáď po celom tele a mňa pochytil strach.Šuchotanie listov padajúcich zo stromov ma ešte viac znervózňovalo a ja som sa mala chuť vrátiť.Lenže po chvíli chôdze som za sebou započula kroky.Tentokrát ma pochytila aj panika a ja som začínala viesť vnútorný boj sama zo sebou.No nakoniec som nad tým mávla rukou a povedala si že si len nahováram.No až potom som olutovala že som neostala doma.