Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 11

"Ráno ti bude aj tak zle."Prehodil keď zaparkoval niekde na rozliahlom parkovisku.Opäť vystúpil no na moju stranu sa nechystal.Kamsi na chvíľu zašiel a ja som na neho musela netrpezlivo čakať.Dokonca keď som skúšala otvoriť dvere auto bolo zamknuté.

Po pár minútach vyšiel spoza rohu a nasadol bez slov do auta.Do rúk mi podal zrejme jedlo keďže to bolo komplikovane zabalené."Zjedz to.Aby ti ten alkohol zostúpil."Ukázal na hamburger,ktorý som už mala odbalený a začala som ho jesť.Bol naozaj chutný a tak aj vyzeral.Musím uznať že mi vyhladlo ale na jedlo som moc nemyslela.Ani nedokážem vyjadriť aký to bol úžasný pocit práve takto neskoro v noci po divokej párty sedieť so Stylesom v aute a vychutnávať si hamburger."Nechceš aj môj?"Ukázal prstom na svoj,ktorý práve držal v ruke a z môjho už veľa nezostávalo."Nemáš náhodou vodu?"Bez slov sa natiahol za seba a podal mi coca-colu.Opatrne som sa z nej napila a bola takmer plná.Harry mal ešte polovicu hamburgera a ja som ho s úškrnom sledovala."Čo je?"Prehovoril s plnými ústami a ja som nevinne pokrčila ramenami.Harry sa ale opäť zamračil a mne sa to ako inak nepáčilo.Stále sa len mračí.Pretočila som nad ním očami a optrela si hlavu o okno auta.

"Teraz už môžeš ísť domov?"Nadvihol obočie a oprášil si ruky.Naštartoval auto a ja som sa rozhodla že mu neodpoviem.Ale bolo mi už omnoho lepšie.Bola som najedená ale napriek tomu strašne unavená."Prečo si to urobil?"Len tak som zadrela a možno čakala peknú odpoveď ,no tej som sa nedočkala."Lebo som nechcel počuť tvoj vreskot.Harry prosím."Snažil sa ma napodobiť no ja som sa len urazene zapozerala von oknom.Bolo to od neho odporné a ani nechápem prečo niečo také robí."Tak ja ti tie štyri doláre vrátim."Vyprskla som a stále venovala svoj pohľad upršanému mestu."Ja ich nepotrebujem.Peňazí mám dosť."Priznal a vyznel ako namyslenec.Mala som chuť vystúpiť ale môj dom bol až príliš ďaleko.Bola som tak unavená že by som si radšej lahla na lavičku a zaspala.

Konečne sme sa dostali do ulice,ktorá mi bola dosť známa.Za rohom sa nachádzal môj dom.Harry zaparkoval pri mojej bráne a ja som sa rýchlo odpásala."Ďakujem."Prehodila som otrávene a ani som nestihla vystúpiť a Harry bol preč.Opatrne som otvorila dvere a vstúpila do domu.Síce sa mi ešte trochu krútila hlava ale nie toľko koľko pred tým.Podarilo sa mi dostať sa z lodičiek a tak som sa vybrala hore po schodoch.Vyhladala som svoju izbu a vstúpila do nej.Ani som sa nestihla spamätať a už som ležala na posteli a oči sa mi zatvorili ani som nevedela ako.

Opäť som započula mamin smiech a to ma prinútilo otvoriť oči.Hlava ma rozbolela pri narovnaní sa a to ani nehovorím o celom tele.Všetko ale doslova všetko ma bolelo.Nebolo to ako svalovica ale nechutná tuhá bolesť.Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa narovnať.Dokonca som sa opatrne postavila a natiahla sa pre moju kabelku,ktorú som mala hodenú na zemi pri dverách.Pamätala som si naozaj málo a aj to som zmätená že ako som sa vôbec dostala domov.

V telefóne som si všimla hneď niekoľko správ.Boli najmä od Caroline.Ale aj od neznámeho čísla.Nechápala som to keďže som Connrove číslo mám.V tej správe bolo.

Snáď máš riadnu opicu zo včerajška.Mohla si mi aspoň poďakovať normálne.

Zamračene so sa pozerala na tú správu a snažila sa spomenúť.Ale nedarilo sa mi.Nakoniec som nad tým mávla rukou a prečítala si správy od Caroline.

Nevieš mi povedať že ochádzaš?Hľadala som ťa snáď všade až pokým mi jedno dievča nepovedalo že si nasadla do nejakého auta a odišla.Myslela som si že ťa uniesli!

Naozaj mi prepáč.Ja viem je to moja chyba.Nemala som ťa nechať samú a mala som sa vykašlať na toho chalana.Ale ja ti to zajtra vynahradím.

Iba som sa nad jej správami zasmiala.Zrejme mi to v tú chvíľu nevadilo ale naozaj by ma zaujímalo kto ma odviezol domov a hlavne prečo.

Zišla som dole kde mamin smiech stále neutíchal.Všimla som si ju ako stojí pri šporáku a zrejme varí obed.No v ruke držala telefón a s niekym sa rozprávala.Len som nad ňou pretočila očami a nenápadne si spoza jej chrbta zobrala akési ovocie.Schmatla som prvé čo som uvidela a taktiež som si zobrala aj fľašu,ktorá bola položená na linke.

Cez noc mi riadne vysmädlo tak som fľašu vypila na šupu a začala si odlupovať banán.Ten som taktiež rýchlo zjedla a rozhodla som sa osprchovať.Ešte stále som bola v tých šatách a dokonca som sa ani neodlíčila.

Rýchlo som vkročila do kúpeľne a zatvorila za sebou dvere.Pohľad do zrkadla nebol teda ten najkrajší.Mala som rozcuchané vlasy a dokonca linky rozmazané.Svoju pleť som už teraz lutovala.Ale keď ja som zaspala ani neviem ako.Natiahla som sa pre tompóniky a naliala na ne micelárnu vodu.Zostavajúci make up som si dala dole a vlasy som si vyčesala do drdolu.Svoje šaty som hodila do koša na špinavé prádlo a vliezla si do sprchy.

Moje telo pohltil ten úžasný pocit úlavy a oddychu.Horúca voda stekala po celom mojom tele a ja som si tu chvíľu vychutnávala.Konečne som mala chvíľu pre seba a mohla si poriadne oddýchnuť.Nehovoriac o včerajšku.Sprcha mi len urobila dobre.Ešte len zostávalo aby som si dala lieky na hlavu a budem ako rybyčka.Vypla som vodu a vyšla zo sprchy.Natiahla som sa po uterák zelenej farby a omotala si ho okolo pŕs.

Vyšla som do izby a pootvorila si v nej okno keďže som cítila zápach po alkoholu.Som naozaj vďačná za to že som si umyla zuby.

Podišla som k veľkej skrini a našla si v nej šedé tepláky a biele tričko.Ešte som si vybrala nohavičky a ponožky a mohla som zísť dolu.Ešte som sa cestou zastavila pri nočnom stolíku a všimla si že sú skoro dve poobede.No najmenej do 12 som musela spať.

Mama už zrejme netelefonovala pretože som počula ako vychádzali zvuky z televízie."No konečne!"Privítala ma mama a ja som jej bola naozaj vďačná že zvýšila hlas.Hlava ma ešte stále bolela a tak som podišla k skrinke a našla červenú krabičku v ktorej sme mali lieky.Našla som si paralen a zapila ho vodou.

"Pila si že?"Spýtala sa ma ale nepozrela sa na mňa.Ja som si zatiaľ sadla k pultíku na barovú stoličku a čakala kým predo mňa položí tanier s jedlom."Trochu."Po chvíli som jej odpovedala a v tej chvíli sa na mňa otočila a predo mňa položila misku s polievkou."Ďakujem."Zamrmlala som a začala polievku fúkať."Bolo aspoň dobre?"Spýtala sa ma s ťažkým výdychom a taktiež si nabrala polievku do veľkej misy."Hej."Jednoducho som odpovedala a všimla si ako mama odchádza do obývačky.Samozrejme.Nebude so mnou jesť,prečo by aj mala.Nervózne som si prehrabla vo vlasoch a rozpustila si drdol.

Misku som položila do dresu a rýchlo bežala k dveriam keďže som počula ako niekto búcha."No ďakujem.Zvonila som ale zrejme vám nefunguje zvonček."Objala ma Care a vydýchla mi do vlasov."Prepáč za včejšok.Ja som nečakala že odídeš."Ospravedlňujúco sa na mňa pozrela a ja som sa nad ňou musela len zasmiať."Zvonček nám funguje len ho mama na noc vypína aby nás nikto ráno zbytočne nezvonil.A popravde mi to je jedno.Nič si nepamätám a koniec koncov som ani nevedela ako som sa objavila doma."Sledovala som Care ako sa vyzúva a vyzlieka si zo seba mikinu."Mama je doma."Oznámila som jej šeptom a Care si to nakráčala rovno do obývačky ,kde nakukla a milo pozdravila moju mamu.Chvíľu sa ešte rozprávali o škole a rôznych iných veciach a konečne sme sa dostali do mojej izby.

"Naozaj sa nehneváš?"Znovu sa ma opýtala a ja som len zavrtela hlavou."Chápem to.Ja som tam nakoniec iba sedela a bola totál na mól.Pamätám si iba to.Nič viac."Mykla som ramenami a sadla si vedľa Care."Táto izba sa mi páči.Je naozaj veľká."Prerušila to ticho medzi nami a svoje ruky omotala okolo mojích ramien."A čo ty?Ako si sa dostala domov?"

"No Connor mi zavolal taxík.Inak aj sa na teba pýtal a práve preto sme ťa všetci začali hľadať."Rýchlo som na ňu vypúlila oči a zaskočene sa chytila za čelo."Čo?"Nechápavo sa na mňa pozrela a mne to nešlo do hlavy.Tak potom ako som sa dostala domov?

"Care.Ja som si myslela že Connor ma viezol domov."Zašepkala som celá znepokojená a naprosto šokovaná."Počkať čo?Veď on bol s nami celú dobu len ty si zmizla."

"Nie.Ja som ho čakala na sedačke ale nikde nebol.Vykašlal sa na mňa."Mykla som ramenami opäť a zostala zúfalá.Kto ma potom odviezol?

"Veď ...ale...ja...Lau."Care ma objala a som sa stále zamýšľala a nemo hľadela na svoju kabelku.

"Možno to bol Liam.Ten tiež niekam potom zmizol."

Viem ,viem.To s Harrym mohlo byť lepšie a zrejme ste čakali nejakú akciu.To sa ale nestalo.Musíte si ešte počkať veď sme iba v 11 časti.Tak čo poviete na túto časť?

Myslíte že sa Lau dozvie kto ju vzal domov?A čo Care?Myslíte že bolo správne zanedbať kamarátku?Určite mi to všetko napíšte do komentárov 😘😘😘