Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 27

Dvere od auta sa prudko otvoril a moje telo ovial chlad.Harry nastúpil a strčil kľúčik do zapalovania.Bez slov s privretými očami som ho sledovala ako sústredene hľadí na cestu predo mnou.Nič nepovedal aj napriek tomu vedel ,že som vstala.Zaujímalo by ma kde toľko bol.Teda ja som to presne nevedela,ale hnevala som sa na neho.Nechápala som ako ma mohol zamknúť len tak v aute a odísť.Bola som na neho veľmi nahnevaná.Čo som mala asi tak robiť?Nervózne som si kusla do pery a zadívala sa na neho znovu.Mračil sa,hánky prstov mu zbledli keďže volant držal naozaj pevne.Jeho nervozita ma privádzala do šialenstva.

"Mohol by si zastaviť."Prehovorila som ale on ma ignoroval.Mlčal a robil sa akoby som práve vedľa neho nesedela."Zastav!"Zakričala som a Harry prudko zastavil.Ja som vyletela dopredu,ale vďaka pásu som nevyletela von z auta cez predné sklo."Aký máš zas kurva problém?"Vykríkol zjave v panike a zmätku.Všimla som si ten jeho výraz a tento som na ňom ešte nikdy nevidela."Chcem vystúpiť.Hneď."Zaganila som a snažila sa otvoriť dvere.To sa mi aj podarilo a ja som vystúpila jedným pohybom.Dvere som zabuchla a odkráčala som od auta čo najďalej to šlo.

Pevne som dúfala,že si Harry uvedomí čo vlastne urobil.Spala som v aute s tým ,že v ňom bolo poriadne chladno."Pche."Vydýchla som a odomkla dvere od domu.Zapla som na chodbe svetlo a vyzula sa.Odložila som si čierny kabát a vrhla sa do kuchyne.Tam som si otvorila chladničku a vybrala z nej posledný kúsok pizze.Ten som do seba rýchlo napchala a hrnula som sa do obývačky,kde som sa vyvalila na gauč.Unavená a psychicky vyčerpaná som zatvorila oči a neriešila to ,či som ešte nalíčená alebo či mám na sebe šaty.

Ráno bolo pre mňa veľmi ťažké.Hneď ako som otvorila oči som mala výčitky.Nemala som s Harry nikam ísť a mala som ho naďalej ignorovať.Vôbec som netušila, čo ma to dopekla popadlo.

Opäť som si nos zaryla do kníh a naučila sa snáď na niekoľko predmetov.Nemala som vlastne ani čo robiť.S Care sme sa medzi tým dohodli,že sa u nej zastavím.Cez obed bola totiž u babičky a ešte nevedela kedy sa vráti.Večer za ňou pôjdem a pokecám s ňou.Doteraz som netušila či jej povedať o Stylesovi.Naďalej som ignorovala myšlienky,ktoré boli práve o ňom.

Prehodila som cez seba bundu a vzala si šál.Mohla som vyraziť za Care.Vonku už bola riadna tma a ja som sa dokonca bála ísť sama ulicou.Mala som rada spoločnosť.Hlavne čo sa týkalo neskorých prechádzok po meste.Tie som nenávidela a nikdy som nechápala tých ľudí,čo sa potulovali po nociach vonku.Predsa žijeme v inej dobe a na každom rohu sa môže objaviť nebezpečenstvo.

Podišla som k zvončeku a zazvonila naň.O pár sekúnd sa pri dverách objavila Caroline s jej žiarivým úsmevom."Ahoj,už som ťa čakala."Vzala ma do vrúcneho objatia,ktoré som jej opätovala."Mama s otcom si vyšli takže máme dom iba pre seba."Lišiacky sa uškrnula a ja som si vyzula zatiaľ boty a zložila veci."Dobre ale dlho sa nezdržím.Vonku je pekelná tma a ja som posratá až za ušami."Obe sme sa nahlas zasmiali a ja som kráčala rovno za Care.Vošli sme do jej izby,ktorá nebola tak veľká ako tá moja.Ale napriek tomu bola veľmi útulná a vyzerala pekne,tak dievčensky."Včera som prespala snáď celý deň.Myslela som si že niečo na mňa lezie,ale dnes sa cítim veľmi dobre.Teda až na to ,že máme zajtra školu."Otrávene si vydýchla a pretočila očami.Presne som vedela ako sa cíti.Ja to mám rovnako.Škola ma unavuje už len kvôli jednej veci,stále to isté.Všetko je rovnaké,deň pred tým a deň po tom.

"V to dúfam.Nechcem prísť o spolusediacu."Objala som ju okolo ramien a ona sa tak roztomilo usmiala.Moja pekná blonďavá kamarátka."Ani ja o teba nechcem prísť.Ale občas keď zmizneš na párty ,tak si predstavujem tie najhoršie scény z hororu."Obe sme sa museli zasmiať.Naozaj som milovala čas strávený práve s Care,nemohlo mi byť s ňou lepšie.

Počas náštevy u Care sme sa stihli porozprávať o mnohých veciach.Ako sú chlapci a budúcnosť.Dokonca sme rozobrali niekoľko ľudí v našej triede.Nesmel chýbať Harry alebo Kendall.Nakoniec som sa s Care rozlúčila a ponáhlala som sa domov ,akoby mi horelo za zadkom.Za sebou som počula niekoľko krokov ,ale tomu som nevenovala pozornosť.Hlavným cieľom bolo pre mňa aby som sa dostala čo najrýchlejšie domov.

Tak sa aj stalo.Cesta mi trvala niečo cez 12 minút a s mojím výkonom som bola nadmieru spokojná.Vyzliekla som si všetko oblečenie čo som mala na sebe a vybrala sa do kúpeľne ,kde som si dala horúcu sprchu a nakrémovala si telo.Taktiež si umyla tvár a zuby.Pár krát som sa pozrela do telefónu a zbadala niekoľko správ od Care a mami.Iba som si ich však prečítala ,ale nemala som náladu odpísať.Chcela som sa dostať čo najrýchlejšie do postele a po tak nudnom dni ísť spať.

Našťastie som nemusela ani stresovať keďže som do školy mala spravené všetko.Okno v izbe som zatvorila keďže začalo fúkať a pršať zároveň.Potom som zbehla dole do tmavej kuchyne,kde som si napustila vodu do pohára a namierila si to rovno do izby,kde som sa poriadne zababušila.

Ani som nestihla zatvoriť oči a započula som silný buchot.Akoby niekto vyrazil dvere.Na ulici pouličné svetla prestali svietiť a tak som nemohla nahliadnuť k hlavným dverám.Postihla ma panika a strach,ale nakoniec som si spomenula na pokazený zámok a na to,že som dvere vôbec nezamkla.V tme som pomaly kráčala po chodbičke a mobilom si svietila pod nohy.Zrejme vypadol prúd keďže na ulici sa nesvietilo.Napriek tomu som sa snažila byť opatrná,aj tak som sa bála že niekto vnikol do domu.

Blesky osvecovali cez okná jednotlivé časti.Na schodoch som spravila pár krokov a všimla si niekoho odraz.Bola to postava.Spravila som niekoľko krokov naspäť a telefón zhasla.Rukou som si prekryla ústa a nabehla mi po tele husacia koža.Niekto mi vnikol do domu!Vlúpali sa sem.

Celá roztrasená som sa zamkla v izbe a zaliezla pod posteľ.Do rúk som si vzala telefón a rozhodla sa niekomu zavolať.Veľmi som sa bála a myslela som si ,že práve on by mi mohol pomôcť.Aspoň ma odtiaľto dostať.Rýchlo som vytočila Harryho číslo a zakusla si od nervozity do pery.Vo mne panoval nepopísateľný pocit strachu a pocity sa mi dokonca miešali."Ano?"Zívol si do telefónu a ja som si vydýchla.So slzami v očiach a roztraseným hlasom som sa snažila prehovoriť."Niekto je tu."Zašepkala som aby ma nik iný nepočul iba Harry."Čo že?Si doma?"Jeho hlas tentokrát znel nervózne a hovoril veľmi rýchlo."Som doma v izbe.Zamkla som sa v izbe."

"Dobre zostaň tam.Za pár minút som tam.Päť krát ti zaklopem na dvere aby si vedela,že som to ja."Ja som iba prikývla a on v tej rýchlosti zložil.Neustále som hľadela na dvere a počúvala zvuk silného vetra,ktorý sa chcel dostať dnu.Bol to nepríjemný pocit ,ale Harry ma aspoň trochu upokojil.

Ajaaaaj.Tak čo na túto časť poviete?

Vcelku dobrý ten koniec čo si myslíte?

Ako to podľa vás dopadne?Názory mi napíšte do komentárov.

Xx💗Xx