Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 47

"Kde si bola ty?"Spýtal sa keď som mu podala čaj a prisadla si k nemu.

Chvíľu som uvažovala,že čo poviem,ale nakoniec som sa rozhodla pre pravdu,rozhodne!"No Ebby ma prepadla cestou domov,tak sme skočili spoločne niekam na drink."Mykla som plecami a snažila sa mierne pousmiať."O čom ste sa rozprávali?"Naozaj vyzvedá?

"Myslím ,že to nieje tvoja starosť."Ironicky som sa usmiala a Harry mi venoval zamračený pohľad."Fajn,tak mi nič nehovor."Urazene zodvihol bradu."Harry,to ty si ten ,ktorý mi nič nehovorí."Upozornila som ho keďže som mala v tomto pravdu."Lebo si až príliš zvedavá."

"To si bol aj ty teraz."Začala som argumentovať.Nechápem čo sa s ním deje,ale už ma to začína štvať."Tak ja radšej pôjdem aby tu neprišlo k bitke storočia."Naštvane pokrútil hlavou a vybral sa smerom do chodby.

Ja som sa za ním rozbehla keďže som nemohla dopustiť aby sme sa opäť pohádali.Zatiaľ čo sa on obúval,tak ja som ho sledovala.Naberala som odvahu ,ale niečo mi nedovolilo prehovoriť.

Harry už otváral dvere na odchod,ale ja som ho zastavila jednou nevinnou otázkou."Pôjdeš so mnou na ples?"Vyletelo zo mňa.Zrejme to Harry nečakal keďže sa prudko otočil a nadvihol obočie.Nakoniec prstom ukázal na seba a na tvári mal ten vtipný výraz."Ja?"Naznačil ústami.Ja som mu len prikývla veľmi opatrne."Ehm,Lauren."Podišiel ku mne a chytil ma za ramená.

"Ja tam nejdem.Určite by som nešiel ani s tebou,aj keby z oblohy padali meteority."Cítila som ako sa mi hrča tvorí uprostred krku.Bolelo to,jeho slová ma ranili."Dalo sa to povedať aj krajšie."Založila som si ruky a Harry si otrávene vydýchol."Prepáč Lauren Collinsová,ale na takú úroveň sa neponížim.Nepôjdem na ples sám či už s tebou,alebo nejakou buchtou."Posledné slovo zvýraznil,čo ma znepokojilo."Ty si ten najviac necitlivý človek ,ktorého som kedy spoznala!"Od nervov som vyštekla Harrymu do tváre krutú realitu.Na chvíľu vyzeral byť zaskočený,ale potom si to zrejme uvedomil."Tak to aj zostane!"Zakričal naspäť a zabuchol dverami.Bol preč.

Zťažka som si vydýchla a práve chcela vrátiť čas.Lenže on je tak tvrdohlavý,nezáleží mu na mne.Tie všetky reči boli len lži.

Znepokojene som si lahla na posteľ a zadívala sa na našu fotografiu."Harry,Harry,Harry."Začala som krútiť hlavou so slzami v očiach."Ty si teda prípad."Nakoniec som si však spomenula na náš bozk,ktorý bol tak krásny.Určite to nebol ten obyčajný bozk,bolo to niečo zvláštne.Tie pocity sa vo mne búrili.

Nakoniec som celý rámik sklopila a rozhodla sa,že sa nevzdám Harryho za žiadnu cenu.Akoby mi niečo hovorilo,že ho dokážem zmeniť.Lenže to bola tiež lož.Len moja naivná myseľ si to myslela.No moje srdce hovorilo to isté.Všetko bolo iné a ja som bola viac než len zmätená.

Nemala som nikoho,komu by som toto všetko mohla povedať.Bola som tu iba ja.Napriek všetkému som Harrymu oslavu chcela usporiadať.Bez ohľadu na to,či sme pohádaní a či nie.Po tom všetkom sa na to vykašľem.Pôjdeme s Care na zájazd do Londýna.Všetko bude super.

Spokojne som zamlaskala a zatvorila oči,vypla mozog a zaspala.

Ráno bolo dosť zložité keďže som zaspala.Nehovoriac o tom,že som sa vôbec neučila a neurobila si žiadne úlohy.Za to mohol jediný človek-Harry.Na neho som to celé hodila,mala som tak vhodnú výhovorku.No vedela som,že táto výhovorka ma nezachráni pred zlými známkami,ale aspoň som sa na seba menej hnevala.

Umyla som si zuby a spravila si rannú hygienu.Nestihla som si dať sprchu a už vôbec nie sa namalovať.Na seba som si hodila over size mikinu a čierne skinny jeans.Bola som spokojná,teda nebola ,ale v tom zhone som na seba hodila to najlepšie čo som mala pod nosom.

Nakoniec som do školy nemeškala,ale bola som nenamalovaná.Cítila som sa tak zvláštne,aj keď som sa nemala za čo hanbiť.Vošla som do triedy a cítila sa akoby ma všetci sledovali.Harry si ma ani nevšimol čomu som bola viac než vďačná.Posadila som sa vedľa Caroline,ktorá ma hneď začala objímať."Tak kde máš make up?"Buchla ma do ramena a nahlas sa zasmiala.Za to si vyslúžila odo mňa vraždiaci pohľad."Prepáč,veď si krásna."Nakoniec ma pohľadila po líci.

Dokonca som si všimla ako Kendall sedela sama v zadnej lavici.Hlavu mala podopredú rukami a dívala sa do knihy.Hailey mi cez celú triedu zakývala so širokým úsmevom na tvári.Ja som jej pozdrav vrátila."Čo to má byť?"Spýtala sa ma nechápavo Caroline."No predsa ma Hailey pozdravila."Mykla som ramenami a vravela o tom akoby sme boli najlepšie kamarátky."Aha."

"Prestaň sa urážať Caroline,všetko ti po škole vysvetlím."Chápavo mi Care prikývla a do triedy vošiel profesor.

Na konci vyučovania k nám vbehol Liam a Desmontt.Obaja boli vysmiaty a Caroline im ich úsmevy vracala."Ahojte."Pozdravili a začali nás objímať."Care?tak ideme?"Spýtal sa jej Liam.Tá sa však pozrela na mňa tým jej nevinným pohľadom."Môžem ti to povedať aj inokedy,teraz choď."Nakoniec mi len prikývla a veselo odišla s Liamom.Možno sa ho konečne opýta či pôjde na ten ples,lenže to som jej ešte nepovedala o tom ,ako škaredo ma odmietol Harry."Odveziem ťa?"Spýtal sa Des."Ty máš auto?"Prekvapene som nadvihla obočie.

"No vlastne mám."Poškrabal sa nervózne na zátylku."Tak fajn."Smelo sme sa obaja vybrali von zo školy.

Nakoniec som celý zvyšok dňa strávila doma na zadku.Caroline mi zavolala,že sa mi ospravedlňuje,ale dnes nepríde.Pochopila som ju keďže som vedela ,čím si prechádza.

Dorobila som si úlohy,naučila sa na potrebné predmety a nakoniec som si dala hrejivú sprchu.Aspoň som si oddýchla a nemusela nič a hlavne nikoho riešiť.

Zalahla som do postele,kde som bola ešte chvíľu na telefóne a chatovala si.Caroline mi písala podrobnosti o dnešku ,čo ma naozaj tešilo.Ale keďže bolo veľa hodín,tak sme sa rozlúčili a obe šli spať.

Máte tu ďalšiu z častí.Nedokážem uveriť tomu,že som sa naozaj prekonala a tento príbeh má už 47 častí.Normálne si tlieskam a dúfam,že mi to dlho vydrží.

Samozrejme časť včera vyšla len preto lebo som zostala doma.Ale ďalšia časť výjde až vo štvrtok ako som vám písala moje plány vo vydávaní častí.

Ale na čo sa teším tak to je 48 časť!Som absolútne zvedavá čo na to celé poviete.A to by som nebola ja keby niečo nevymyslím.Táto časť bola opäť oddychová,teda až na to odmietnutie od Harryho,čož bolo veľmi hnusné.Chápem,že sa mnohé pre to naštvete ,napriek tomu sa v tomto príbehu všetko komplikuje a myslím,že ste si mohli zvyknúť na to,že všetko sa buď pokazí,alebo sa stane niečo ,čo ste nečakali.O tom to je a práve preto tento príbeh tak milujem písať.Zatiaľ mi ešte nedochádzajú nápady,čož je len dobré.

Tak fajn,ak sa vám časť páčila,prosím dajte vote/hviezdičku(Smutne pozerám).No a určite nezabudnite na komentár,pretože som zvedavá na vaše reakcie.

Tešte sa na ďalšiu časť 💗💗💗