Styles Mania (FF-H.S.) *DOKONČENÉ*

Chapter 28

Netrpezlivo som čakala niečo cez desať minút po postelou.V rukách som držala vankúš a tlačila si ho k telu.Svoj zrak som upriamila na dvere,kde som počula zvuky.Vychádzali z chodby.Na dvere ktosi zaklopal niekoľko krát.Bolo to presne päť krát.Z pod postele som pomaly vyšla a potočila kľúčikom v zámku.Dvere sa otvorili a predo mnou stál vysoký kučeravý chlapec.Ihneď som sa mu hodila do náruče.Bez slov ma prijal a začal ma hladiť po chrbáte.

"Bože,som tak rada že tu si."Vydýchla som si do jeho hrude.Bez slov sme sa presunuli do mojej izby,kde za nami zatvoril dvere."Už som tu."Začal ma utišovať zatiaľ, čo ja som začala vzlykať.Ten strach sa vo mne hromadil aj keď tu bol on.Síce som sa cítila v bezpečí ,ale to čo som si prežila,nechcem už nikdy znovu prežiť."Skontroloval som to tu.Nikto tu nebol,zrejme sa tu v okolí potuloval nejaký bezdomovec."Pomaly som sa od neho odťahovala s mokrými očami."Naozaj ti ďakujem."Venovala som mu úprimný pohľad a posadila som sa na svoju posteľ."Nechceš ísť ku mne?Pretože pochybujem ,že by si zaspala v klude."Prehodil a poškarabal sa na zátylku.Iba som mu prikývla bez zaváhania a vlastne aj bez rozmýšľania.

Pobalila som si pár vecí a aj učebnice.Zajtra by som už mohla spať doma keďže by mala prísť mama.Dokonca som jej dala vedieť o tom pokazenom zámku.

Vošli sme do Harryho domu.Celú cestu sme boli obaja ticho,ale nebolo to to napäté ticho.Práve že to bolo skôr také kludné ticho.Nemali sme si poriadne čo povedať,strach zo mňa pomaly vyprchával a myslím,že aj Harry vie o tom ,že som sa potrebovala poriadne spamätať.Bola som mu nesmierne vďačná ,že prišiel a pomohol mi.Síce som mala zavolať políciu,ale napriek tomu som zavolala jemu.Policajtov som radšej ani volať nechcela,keby tu nikoho nenájdu tak by to bol dobrý trapas.

O pár týždňov neskôr

Vyšla som zo školy celá natešená.Nemohla som sa dočkať a to už len z jedného dôvodu.Je utorok a o chvíľu sú tu zimné prázdniny.Ulice ozdobujú svetielka alebo rôzne vianočné ozdoby.Čas Vianoc prišiel a ja som sa tento rok na ne tešila.S Harrym som sa dohodla,že sa počas Vianoc stretneme.Taktiež som sa tešila na pred vianočnú párty a taktiež na tú novo ročnú.Caroline nebola v škole,pretože náhle ochorela.

Najviac ma však mrzelo,že som s Harrym dlhšiu dobu neprehovorila.Niekoľko krát za tých pár týždňov sme sa pohádali a mnoho krát nepohodli v rôznych veciach.V hĺbke duše som však dúfala ,že na tie Vianoce sa naozaj stretneme.Plánovala som mu kúpiť darček a aspoň ho potešiť,také milé priateľské gesto odo mňa.

Bez slov som vošla do domu a zbadala na vešiaku maminu bundu."Ahoj!"Zakričala som a počula vianočné koledy.S nadvihnutým obočím som vošla do kuchyne a bola prekvapená.Mama piekla.Nazrela som do trúby a začala sa olizovať."No ahoj."Započula som za svojím chrbtom a rýchlo som sa na mamu otočila."Čo to pečieš?"Mama sa len usmiala a obišla ma."No dievčatko moje mala si napiecť ty.Zrejme si už nepamätáš na moje packy,ktoré som volakedy robievala.Pamätám si ako si sa naspamäť učila ten recept."Z trúby vybrala plech plný cukroviniek a položila to na podložky."Aha,dlho som ich nemala.Nemôžeš sa na mňa za to hnevať."

"Nehnevám sa.A čo ten tvoj kamarát?Už ste sa rozprávali?"Mama sa na mňa otočila a objala ma okolo ramien.Záporne som pokrútila hlavou a pretrela si čelo."Neboj sa.Ono sa to napraví."Venovala mi bozk do vlasov a opäť sa venovala pečeniu.Toto nieje moja mama,aspoň nie taká aká bola.Ale za to som nesmierne rada.Aspoň tie Vianoce budeme mať pekné.

Vošla som do izby a všimla si ako mi vibruje telefón na stole.Tanier s koláčikmi som položila a zodvihla to.Bola to Caroline."Ahoj Lau."Odkašlala si a započula som jej smiech."Ahoj Care, je ti už lepšie?"

"Ach,áno aj je.Beriem antibiotiká takže je.Mám strašnú dilemu.Neviem čo kúpiť mame a otcovi."Započula som jej zúfalý tenký hlas a nevyhla som sa smiechu."Ja mám ten istý problém,ale môžme skočiť spoločne do centra ak môžeš."Vyznela omnoho lepšie a myslím ,že by nebol zlý nápad ísť na vianočné nákupy spoločne s Caroline.Predsa o tom ,že sa s Harrym rozprávam vie.No a taktiež o tom ,že mu chcem kúpiť darček.Bol pre mňa skvelým kamarátom aj napriek nezhodám.Jednoducho som sa na neho nevedela hnevať.Aj keď mnoho krát povedal niečo ,čo ani nemal.Zrejme si silu svojích slov neuvedomuje.

"Tak dnes večer pôjdeme dobre?Počkám kým naši odídu na večeru a okolo siedmej vyrazíme."Súhlasne som prikývla aj keď som vedela ,že ma nevidí.Spoločne sme sa dohodli a ja som sa tešila už teraz.Mame som darčeky už dávno kúpila a čo sa týka Care,aj o to som sa postarala.Jediný tvrdý oriešok je Harry.Má všetko a hlavne všetko drahé a značkové.Hľadala som originálny darček práve pre neho.

Oblečená a pripravená vyraziť som sa ešte obzerala v zrkadle.Spomenula som si ako presne pred týždňom tu Harry chcel zostať.Mama nebola doma a Harry prišiel ku mne a priam sa mi nasáčkoval do domu.Keď išiel neskôr na záchod a nechal si telefón na stole,práve vtedy mu napísala nadržaná Kendall.Hneď ako sa Harry vrátil z toalety si všimol,že mu prišla sms-ka.Po pár minútach sa zodvihol a ospravedlnil sa ,ževraj musí odísť.

Bola som viac než sklamaná z jeho odchodu.Stále som dúfala,že sa s Kendall už ani nerozpráva,keďže dosť času sme strávili spolu.Ale napriek tomu sme sa neustále hádali a keď sa Harry priznal Ebby,že nejsme kamaráti,tak to ma sklamalo ešte viac.Jeho slová ma ranili ako čokoľvek iné na tomto svete."Idem von mamiii."Zakričala som a zabuchla za sebou dvere.Pred očami som mala stále ten istý úkaz.Ten večer keď sa k nám do domu niekto vplížil.

Prebehlo pár sekúnd a predo mnou sa zjavilo červené auto,ktoré vlastnila Eliss.Vzadu sedela Caroline a ja som k nej nastúpila."Ahojte."Veselo som sa usmiala a začala som si odmotávať šál."Ahoj."Pozdravili ma sólovo a náhle sa zasmiali."Vyhodím vás pri obchodnom centre a ja pôjdem za Annie."Povedala a vyrazili sme.

V aute bolo vcelku ticho až na to,že celú cestu Caroline kašlala alebo smrkala.Neustále som sa na nej musela smiať keďže robila divné grímasy.Nakoniec sme sa však rozprávali o Vianociach a o tom s kým ich strávime.Samozrejme že Eliss o mne a Harrym nevedela.Teda vlastne ani nemala čo vedieť.Nejsme ani kamaráti len spolužiaci ,ktorý si občas výjdu a zabavia sa.

Vystúpili sme pred obrovským nákupným centrom s názvom Woodfield Mall.Pred ním bol postavený krásny obrovský stromček,ktorý svietil na niekoľko kilometrov ďaleko.Caroline vytiahla telefón a spoločne sme si spravili vianočnú fotografiu.

Konečne sa dostávame k týmto častiam.Áno viem je po Vianociach pomaly,ale napriek tomu som sem tie Vianoce chcela dať,inak by mi to nesedelo do deja.

Dúfam že sa vám táto časť páčila a určite dnes výjde ešte jedna.💗💗💗

Xx💗Xx