Mafia (JB)

68.Kapitola

Pohľad Justin:

Netrpezlivo čakáme v nemocnici. Chloe zobrali na sálu pretože ju treba operovať. Stratila veľa krvy. James je s toho uplne mimo no to každý ale Jamesa som takéhoto ešte nevidel.

"Prosím nech bude v poriadku." Povedal cez slzy James.

"James neboj sa ona je silná ona to zvládne." Upokojoval ho otec.

Potreboval by som sa aj ja upokojiť. Som už na nervy z toho že tu čakáme vyše troch hodín kým ju operujú. Je 4 hodiny ráno. Chaz, Fredo,Ryan a Lil išli domov. Nechceli ísť ale nakoniec ich poslal otec nech si idú aspoň oni oddýchnúť. Chceli aby som išil aj ja ale to by som nemohol dopustiť. Ani,neviem prečo tam išla sama a ani neviem s kým mala biznis.

"Nehovorila s kým mala ten biznis?" Zamrmlal som si po pod nos.

"Nevieme. Povedala len že má biznis na 23 jump street. Nič viac. Ale ak sa dozviem kto ublížil mojej malej dcérke tak bude voniať fiaľky od spodu!" James sa rozčuloval.

"James klud. Ten kto to urobil ten za to zaplatí to ti slubujem." Istil ho otec.

Z dverý vyšla von sestrička s nevičitatelným pohladom. Za ňou vyšli ešte 5 doktorov.James sa hneď postavil a išiel k nej.

"Vy ste pán Wirtt?" Spýtala sa sestrička a pozerala sa na Jamesa.

"Áno. Prosím ako je na tom? Je v poriadku? Kde je? Môžem ju vidieť? " James sypal otázky ako z rukáva.

"Pani Wirtt je v kóme. Má malé percentá že prežije. Je to silné dievča. Počas operácie jej dva krát zlihalo srdce ale ako zázrakom sa nám ju podarilo nahodiť. Veď vravím je to silné dievča. Stratila príliž veľa krvy. Keby ste zavolali o 10minút pozdejšie tak by to neprežila. Okrem dvoch guliek nemá žiadne zranenia. " Dopovedala sestrička a pozrela sa so smutným pohladom na nás.

James si začal ťahať končeky vlasov a stále opakoval že to je jeho vina a nemal ju tam pustiť samú.

"Môžem ju vidieť?" Boli to jediné slová na ktoré sa zmohol.

"Je už dosť neskoro ale potrebude teraz podporu takže áno ale len vy." Povedala.

"Ďakujem." Cez slzy sa usmial na sestričku. "Choďte domov ja to už zvládnem." Povedal a pozrel na  nás.

"Počkáme ťa v aute." Povedal otec.

"Tak dobre." Povedal James a išiel so sestričkou.

My sme sa otočili a išli von z nemocnice.

Pohľad James:

"Tak a sme tu." Povedala sestrička keď sme zastáli pred dvermi.

"Ďakujem." Zamrmlal som.

"Keď budete niečo potrebovať alebo sa niečo stane tak nás zavolajte." Povedala.

"Dobre." Zasa som zamrmlal.

"Najviac pol hodinu viac nie. Nechala by som vás tam aj dlkšie ale nemôžem. Ani teraz by ste tam nemali ísť ale je to predsa vaša dcéra a o svoje deti sa každý bojí." Dopovedala a usmiala sa.

"Veľmi si to vážim a ešte raz ďakujem." Povedal som.

"Nie je za čo. Tak ja už pôjdem tak zatiaľ dovidenia." Povedala a odkráčala preč.

Pozrel som na dvere na ktorých bolo číslo 136.  Z hlboka som sa nadýchol a otvoril pomali dvere. Nechcel som sa ešte pozrieť na posteľ. Pomali som zavrel dvere a hlavu mal stále sklonenú. Otočil som sa a zavrel oči. Neviem či ju chcem vidieť. Bojím sa že sa zosypem ešte viac. Pomali som zodvyhol hlavu a pozrel sa na posteľ. Ležala na posteli bez akej koľvek známky života. Presvedčil ma jej hrudník ktorý sa dvýhal pomali hore a dole. Pocítil som ako ma začali štípať oči. Nechcel som plakať ale slzy si našli cestu von a kotúlali sa mi po lícach. Nechal som im voľnú cestu. Pomali som sa blížil k posteli až som stál nad nehybným telom. Potiahol som si stoličku bližšie k posteli a sadol si na ňu. Zotrel som si slzy a pozrel sa na moju dcérku. Pri pohlade na ňu som sa nanovo rozplakal. Pomali som ju chytil za ruku a palcom hladil vrch ruky.

"Chloe je mi to tak všetko ľúto." Smrkol som."Nechápem prečo si tam išla sama. Mala si ma zavolať ja by som s tebou išiel. Mal som vedieť že sa niečo stane. Je to moja vina nemal som ťa tam pustiť. Vlaste ja som ti ani nemal dovoliť vkročiť do sveta mafie. Je to všetko moja vina. Prosím zobuď sa. Ja ťa potrebujem, my ťa potrebujeme. Stratil som ženu a nedovoľ aby som stratiľ aj jedinú dcéru." Smrkol som a pozrel sa na strop.

"Elizabeth(tak sa volá jeho manžeľka) prosím ťa nenechávaj si ju tam. My ju tu potrebujeme." Pozrel som sa na Chloe." Vráť sa prosím. Budem najšťastnejším otcom a mužom na svete. Chcem sa ti ospravedlniť za všetko čo som ti spôsobil. Len prosím nenechávaj ma tu samého pretože ďalší odchod blízkej osoby už nezvládnem." Plakal som ako malé dieťa ale teraz mi to je úplne jedno. Určite nebudem hrať silného keď moja dcéra leží v nemocnici a má malú šancu na prežitie. Počul som jemné zaklopanie na dvere. Otočil som sa a pohlad sa mi zastavil na sestričke.

"Prepáčte ale musíte už odísť." Povedala s lútosťou v hlase.

"Dobre." Zašepkal som.

Postavil som sa zo stoličky a pustil Chloe ruku. Hlavu som naklonil k nej a letmo ju pobozkal na čelo.

"Nevzdávaj sa. Potrebujeme ťa všetci a hlavne ja." Zašepkal som jej do ucha.

Odtiahol som sa a vykročil k dverám. Posledný krát som sa pozrel na Chloe a vyšiel z izby. Potichu som zavrel dvere a vyšiel z budovy. Blížil som sa k autu kde sedel John s Justinom. Sadol som si na stranu spolujazdca a zavrel dvere.

"Si v poriadku?" Spýtal sa John. "Sorry zlá otázka." Povedal John.

Zasmial som sa asi po prvý raz od Chloinho telefonátu.

"Som v poriadku ale dúfam že v poriadku bude Chloe." Povedal som.

"Neboj sa ona je silná ona to dokáže." Potľapkal ma po pleci John a naštartoval auto.

Pomali sme vycúvali z parkoviska a vyšli na hlavnú cestu. John sa zaradil do svojho pruhu a išli sme domov. Keď tak pozerám na hodinky je 5 hodín ráno. Tak to sa veľmi nevyspím ale asi ani nepojdem spať pretože aj tak nezaspím.

Ani neviem ako a ocitli sme sa pred domom. Vystúpil som z auta a išiel do domu. Sadol som si na gauč a zapol TV.

"To nemyslíš vážne." Počul som Johnov hlas zo zadu.

"Čo?" Otočil som sa do zadu a pozrel na Johna.

"Pekne teraz choď do izby daj  si sprchu a opočiň si." Povedal John a sadol si vedľa mňa na gauč.

"Nie som unavený." Povedal som.

"Mňa to nezaujíma. Teraz ti pomôže dobrá sprcha tak nevymýšlaj a padaj. Vôbec tým nepomôžeš Chloe že sa budeš trápiť." Povedal.

Povzdychol som si." Asi máš pravdu." Povedal som.

"Jasné že mám pravdu. Pospi si na pár hodín. Idem si aj ja lahnúť." Povedal John a postavil sa z gauča.

Vypol som tv a tiežcsa postavil z gauča. Pozdravil som sa Johnovi a išiel do izby.

Rýchlo som sa osprchoval a zalahol do postele. Zavrel som oči a upadol do spánku.

Prepáčte že týždeň nebola časť ale nemala som čas písať. Sorry za gram. chyby . Páčila? Nepáčila? Preberie sa Chloe z kómi?
VOTE a KOMENT :3