Mafia (JB)

10.Kapitola 🖤

Pohľad Justin:

Po prehladaní troch skladov a jedného domu sme zistili že nikde nebola. Stáli sme pred ich domom ktorý bol prázdny.

"Kurva!,, kopol James do štrku ktorý bol na ceste.

"Poďme domov, skúsim vystopovať to video.,, všetci sme prikývli a nasadli naspäť do dodávky.

Na miesto šoféra radšej sadol môj otec pretože James by to určite nevedel odšoférovať. Ani sa mu nečudujem, je to jeho jediná dcéra a rodina ktorú má.
Prišli sme naspäť do domu kde Fredo okamžite vzal do rúk svoj notebook a pripojil ho na Jamesov.  Máme šťastie že Fredo sa vyzná do elektroniky a vie sa aj hacknúť kde chce. Trvalo do dobre 3 hodiny kým Fredo zahlásil "našiel som ju.,,

"Kde je?,, okamžite sa opýtal otec s Jamesom a my sme sa všetci postavili z gauča.

"Neviem presne pretože som zameral len polohu a neukazuje mi na to mieste nič. Potrebujem mapu.,, 

Všetci sme išli okamžite dole do pivnice kde bola mapa stále na stole. Fredo položil svoj notebook na stôl a snažil sa podľa mapy zistiť kde to je.

"Túto mi zameralo polohu.,, ukázal na miesto a pozrel sa na Jamesa.

Predsa len James tu už býva roky a musí poznať každý kút tohto mesta.

"Na tom mieste máme sklad ktorý už roky nevyužívame.,, zamračil sa James.

"Vedeli že ich budeme hľadať v ich skladoch a dome. Sú prefíkaní.,, ozval sa Lil.

"Ideme!,, James sa zvrtol na päte a odišiel z miestnosti.

Nastúpili sme do dodávky a vyrazili do skladu. V aute sme si všetci skontrolovali zbrane a zasobníky.

"Pôjdeme dnu s tlmičmi aby sme ich hneď neprivolali k sebe.,, súhlasili sme a už len čakali kedy budeme na mieste.

Zastavili sme auto ďalej od skladu aby nás nepočuli prichádzať.

"Plán sa nemení.,, zahlásil otec a my sme išli potichu do skladu tak ako sme to naplánovali.

George s Lilom a Ryanom pôjdu zo zadu. Chaz s Fredom pôjdu popozerať okolo skladu a ja s Jamesom a otcom pôjdeme z predu.

Pred vchodom stáli dvaja chlapi ktorý sa rozprávali a nás si vôbec nevšimli. Potichu sme prešli až skoro k nim, otec s Jamesom po nich vystrelili a telá chlapov dopadli na zem. Odtiahli sme ich troška bokom aby si ich nikto nevšimol a pokračovali ďalej. Chceli sme vojsť dnu, no pred nami sa otvorili dvere a v nich stál jeden z jeho chlapov.  Kým stihol zareagovať tak som mu zakrútil krkom a on spadol na zem. Jeho telo sme tiež odtiahli k tým ostatných a konečne vošli do skladu.

Počuli sme výstrel a dievčenský krik.

"Chloe.,, James zašepkal jej meno a rozbehol sa odkiaľ sme počuli krik. Ja s otcom sme nezaostávali a išli za Jamesom.

Zastavili sme na chodbe kde boli 3 dvere. Počuli sme kroky a strho sme sa otočili a namierili zbrane. Pred nami stál Lil,George a Ryan.  Hneď sme si vydýchli a vošli do dverí kde bolo počuť hlasy. Okamžite sme začali strieľať po chlapoch ktorý boli v miestnosti.

"Justin, zober ju odtiaľto.,, kričal na mňa otec. Len som prikývol a išiel k Chloe.
Pozrel som na na Chloe ktorá bola dobitá. Všimol som si strelnú ranu na jej ľavom ramene.

"Mám ťa, už bude dobre.,, prehovoril som a zobral ju na ruky. 

"Idem hneď za tebou.,, Ryan mi ukázal zbraň na znak se ma bude kryť.

Vyšiel som s Chloe von zo skladu a hneď si aj s ňou sadol do dodávky.

"Justin.,, zamrmlala.

"Už si v bezpečí, už ti nikto neublíži.,, hovoril som k nej a jej sa pomaly zatvárali oči.

Pohľad Chloe:

Opäť som sa prebudila na tej hnusnej stoličke. Celé moje telo bolo v jednom ohni. Každý jeden nádych ma bolel a ja som len zatínala zuby aby som nekričala od koľkej bolesti.

"Prebudila sa.,, pozrela som smerom kto to povedal.

Chlap ktorý stál v rohu miestnosti  rozprával smerom do vysielačky ktorú mal v ruke. "Rozumiem.,, ozvalo sa z vysielačky a v miestnosti ostalo ticho.

Za pár sekúnd vo dverách stál opäť Alan. Oh nie. Nech ma radšej zabije, už nechcem takto trpieť.

Usmial sa na mňa s tým svojim nechutným úsmevom a zastal predomnou. Dotkol sa môjho líca kde ma porezal a ja som sykla od bolesti.

"Vieš že si sama ubližuješ. Keby si mi všetko pekne povedala tak sa ti nič nemuselo stáť.,, aj cez bolesť tváre som na neho zdvihla obočie.

"Rozprávky si nechaj pre deti.,, zachrapčala som jeho smerom.

Mám pocit že som už aj dehydrovaná. Od kedy som tu tak len sedím na tej sprostej stoličke.

"Ako povieš. Dávam ti poslednú šancu prehovoriť. Ak prehovoriš tak budeš mať rýchlu smrť ale ak naďalej budeš mlčať ver mi že zomrieš v takej bolesti o ktorej sa ti ani nesnívalo.,, fajn, teraz mi prešiel mráz po chrbte. Hádam tá bolesť nebude trvať dlho. Bola som ticho až kým si nepovzdychol.

"Ako chceš.,, okamžite som pocítila bolesť v ľavom ramene. Vykríkla som ako som len mohla a prehovorila na neho. "Ty chorý bastard, zabijem ťa počuješ? Zabijem.,, snažila som sa na neho kričať a zahnať bolesť v ramene.

"Veľa šťastia maličká.,,

Zaklonila som hlavu a modlila sa aby už bol koniec. Priala som si zomrieť. Z ramena mi tiekla krv a ja som cítila ako slábnem. Dúfam že toto je môj koniec a ja už nebudem trpieť. Zrazu som počula hlasný buchot dverí. Z posledných síl som sa pozrela smerom k dverám ale to som už videla že chlapi okolo mňa padajú na zem z ktorých vyhasína život. Začala som vidieť rozmazane no aj tak som zahliadla otca s Johnom. Posledné čo som vnímala bolo to ako ma niekto nesie na rukách a šepká mi ukľudnujúce slová.