Mafia (JB)

90. Kapitola

Pohľad Chloe/Naomi:

Konečne som doma. O chvíľu by mali prísť chalani. No neviem či prídu teraz alebo až po 10tej. Radšej by som bola keby prišli teraz lebo malí sa na nich už teší. Mala som mu čo povedať teraz už ani nepôjde spať. O 20:10 som už bola doma z roboty.

"Max?" Zakričala som pretože bol hore vo svojej izbe.

"Áňo?" Odkričal a pomali išiel dole.

"Si hladný?" Spýtala som sa ho.

"Nie." Povedal.

Prevdaže že nie je hladný keď už je vo svojej izbe pri hračkách. Kuchyňu som kus poupratovala a teraz idem hore do izby sa prezliesť. Na seba som si dala obyčajné teplákové kraťasy a na vrch čierne tielko. Po chvíli som započula zvonček. A je to tu. Už prišli.

Zišla som schody a išla k hlavným dverám. Otvorila som ich a predomnou stáli chalani v celej svojej kráse.

"Ahojte. Poďte ďalej." Povedala som a uvolnila im cestu.

"Ahoj." Pozdravili sa mi.

"Mami. Kto prišiel?" Spýtal sa Max keď pribehol.

"Choď hore do svojej izby ja ťa potom zavolám dobre?" Nechcem aby tu bol keď budeme riešiť veci ohladom mňa.

"Dobre." Povedal a už šprintoval hore schodmi.

Dvere som zavrela a viedla ich do obyvačky.

"Sadnite si. Donesiem vám niečo?" Spýtala som sa.

"Niečo na pitie." Povedal otec.

Vošla som do kuchyne a z chladničky vytiahla džús. Na tácku som dala 8 pohárov a naliala do nich džús. Tácku som zobrala a odniesla ju do obyvačky na stôl. Sadla som si oproti nim do kresla.

"Tak ja počúvam." Povedala som.

"Tak kde začať." Rozmýšľal otec.

"Kde len chceš." Povedala som.

Budem trošku drzá. Otec po mne trošku zazrel a ďalej pokračoval.

"Prečo si odišla len tak bez stopy?" Spýtal sa.

"Aby som nemusela ohroziť aj vás. A bez stopy som neodišla pretože som vám nechala list." Povedala som.

"Chloe neber ma za slovíčka." Povedal otec.

"Som Naomi." Povedala som a škaredo sa na neho pozrela.

"Pre mňa budeš vždy Chloe. Moja malá Chloe." Povedal.

"Tá Chloe už nie je a ani nebude. Som Naomi. A teraz k veci." Povedala som.

"Vieš ako sme sa o teba báli? Každý deň sme po tebe pátrali. Pýtali sme sa ľudí či ťa náhodou niekde nevideli alebo o tebe nepočuli. Mesiace sme nevedeli spávať." Povedal otec.

"Ja som to po vás nechcela. Jasne som napísala do listu že nechcem aby ste ma hladali. Ale vedela som že aj tak ma budete a tak som všetko naplánovala aby som sa vyparila zo sveta a to sa mi aj podarilo až do teraz." Pozrela som sa na všetkých.

"Ale mi by sme na teba dávali pozor. Ochraňovali by sme sa všetci navzájom." Povedal.

"To určite. Keby som tam ostála tak teraz by som ležala 4metre pod zemou. A možno aj vy somnou." Povedala som.

"Mohla si sa nám aspoň každý rok ozvať že si v poriadku." Povedal John.

" A čo z toho? Iba by som vám dávala nádeje že ma môžte nájsť. A tak by ste ma aj našli." Povedala som.