Pohľad Chloe:
"Pusť ma!" Skríkol.
"Niečo som ti o tom kričaní povedala." Zašepkala som mu.
"Zabijem ťa." Povedal potichu.
Za mnou boli chalani. Rozprávali sme tak potichu že by nás nemohli počuť. Bola som k nemu zohnúta.
"Už sa na to teším." Ušklíbla som sa ale stále som šepkala.
"Keď sa mi nepodarilo prvý krát ťa zabiť tak ťa zabijem druhý krát." Zašepkal.
"Možno mám tri šance." Žmurkla som.
"Je mi jedno koľko šance budeš mať aj tak ťa ZA.BI.JEM." To ZABIJEM povedal dosť nahlas.
"Keď sa ti podarí tak dostaneš slušnú sumu penazí." Povedala som ale už normálne.
"Čo už. Budem v peknom balíku." Povedal.
Začala som zase krúžiť okolo jeho stoličky.
"Takže si o tom počul." Zasmiala som sa.
"A kto by aj ni? Veď ide o 100 000 000$." Vykríkol.
No hneď to aj olutoval pretože som mu nožíkom prešla po líci. Začal kričať od bolesti.
"Budeš už ticho?" Spýtala som sa a nožík som priložila k jeho rane na nohe.
Začal prikyvovať hlavou.
"Som rada." Povedala som.
"Prečo je tu a nie u nása? Veď na nás zaútočil. A vlastne aký máš s ním problém?" Jasné že otec musel dačo povedať.
"Nerieš." Odbila som ho.
"Ty si to tvojmu ocinkovy nepovedala?" Uškrnul sa.
"Buď ticho!" Sikla som.
Nechcem aby otec vedel kto ma postrelil.
"A to som si myslel že budeš hneď žalovať." Zasmial sa.
"Ak nebudeš ticho zabijem ťa pomali a bolestivo. Ver mi nie je to najlepšia smrť." Žmurkla som.
"Keď ma zabiješ aspoň by si mohla povedať pravdu nech vydím ako sa zatvári." Povýšenecky sa zasmial.
"Chloe aká pravda?" Spýtal sa otec.
"Žiadna. Trepe kokotiny." Povedala som.
Od kedy sme všetci v pivnici ani raz som sa nepozrela na chalanov.
"Nie sú to žiadne kokotiny." Povedal Win.
"Prestaň." Zúrila som.
"Nie. Chcete vedieť tú pravdu?" Spýtal sa.
Všetci prikývli.
"Len jedno ti poviem. Keď to teraz vypustíš z tej tvojej špinavej huby tak si na mieste mŕtvy. Nezabijem ťa ja ale oni." Povedala som a ukázala za seba.
Sťažka preglgol.
"Stojí to za to. Chcem vydieť ich tváre keď to poviem." Povedal.
"Tak do toho." Povzbudila som ho.
Postavila som sa za neho pretože chcem vydieť aj ja ich tváre. Som hrozná ja viem.
"Takže James. Tak sa voláš? Asi hej. Ja som skoro zabil tvoju dcéru na jump street. No škoda že som ju nezabil." Povedal a nahodil ten jeho typický úškrn.
YOU ARE READING
Mafia (JB)
FanfictionPovedala som si, že je na čase tento príbeh aspoň zľahka upraviť tak som sa nakoniec do toho pustila. Upravené časti budem označovať 🖤 a pokúsim sa to opravovať čo najrýchlejšie. Písala som tento príbeh keď som mala 14-15 rokov takže vás všetkých...