Mafia (JB)

12.Kapitola 🖤

Pohľad Chloe:

Zobudila som sa na to otravné slnko ktoré mi svietilo rovno do tváre. To tie sestričky nevedia potiahnuť blbú šnúrku na žalúziach? Človek celú noc nevie spať kôli tvrdím posteliam a k tomu prídu za tebou asi 4krát cez noc. Snažila som sa vydvihnúť sa na posteli a posadiť sa keď v tom do miestnosti vošiel môj ošetrujúci lekár.

"Mali by ste ležať v pokoji a nie sa namáhať.,, okamžite na mňa prehovoril.

"Už ma nebaví ležať.,, nevinne som na neho pozrela.

"Nie ste tu ani 2 dni slečna.,, uchechtol sa a kontroloval mi môj stav.

"A ani tu nemienim ostať ďalšie 2.,, žmurkla som na neho.

"Bohužiaľ o tom vy nerozhodujete.,, vrátil mi žmurknutie.

Povzdychla som si a pozrela na neho. "á ako som na tom? Pretože už sa cítim lepšie.,, samozrejme že som klamala, bolí ma celé telo.

Zasmial sa a prehovoril "rád by som vám veril ale je nemožné aby sa niekto po operácii cítil lepšie.,, jasné.

"Tak kedy ma pustíte domov?,,

"Minimálne tu pobudnete ešte 3-4 dni a potom pôjdete na röntgen kde sa pozrieme ako sa vaším rebrám darí.,,

Super. Ďalej som sa už nič nepýtala a v tichosti si zjedla raňajky ktoré mi tu doniesla sestrička. Poobede prišla za mnou polícia ktorá sa ma pýtala čo sa stalo. Povedala som im to čo mi otec kázal. Všetko si zapísali a so slovami ešte sa ozveme odišli. Potom prišli chalani ktorý tu stavili dobré 2 hodinky. Takto sa to opakovalo 3-4 dni až som išla na ten sľúbený röntgen. Zistila som že sa mi rebrá hoja tak ako majú a ja som konečne mohla podpísať reverz. Doktor ktorý bol ku mne celý môj pobyt  milí mi poprial skóre uzdravenie a povedal mi kedy mám prísť na kontrolu.
Skontrolovala som ešte izbu či som si všetko pobalila a zavolala otcovi.

"Áno Chloe?,, hneď sa ozval.

"Môžeš pre mňa niekoho poslať?,,

"Už išiel po teba Ryan.,,

"Ako si vedel že idem domov?,,

"Volal som s doktorom.,, len čo to dopovedal tak sa vo dverách zjavil Ryan.

"Ryan je už tu tak ahoj.,, dopovedala som a zrušila.

"Tešíš sa domov?,, zasmial sa a zobral mi tašku z postele.

"Ani nevieš ako.,, usmiala som sa na neho a pomaly vykročila k dverám.

Zišli sme s výťahom do podzemnej garáže kde bolo zaparkované Ryanové auto. Pomohol mi sa posadiť do auta a my sme mohli vyraziť konečne domov.
Autom sme vošli do garáže a Ryan mi opäť pomohol vystúpiť. Vošla som do domu kde ma všetci čakali.

"Ahojte.,, pozdrav mi oplatili a Chaz išiel smerom ku mne.

"Ani to neskúšaj.,, dala som pred seba ruku ak som videla že ma chcel objať.

"Iba tak jemne.,, vyšklebil sa na mňa.

"Ani jemne.,, zazrela som po ňom.

Zdvihol ruky na obranu a ja som sa pomaly dotackala do obývačky kde mi Justin si pomohol sadnúť. Oh bože s tymi rebrami to je katastrofa. Minimálne mesiac bude trvať kým sa mi to zahojí.

"Prosím vás donesie mi niekto z tašky lieky? Mám ich v tom malom vrecúšku.,, len čo som dopovedala tak sa chalani rozbehli za mojou taškou ktorú Ryan nechal na chodbe.

Otec s Johnom sa začali smiať. "Ako vidím s obsluhou problém nebudeš mať.,,

"Tak to by som mala na plno využiť.,, zasmiala som sa no hneď sa chytila za rebrá a sikla bolesťou.

"Vtípky dáme na čas bokom.,, podpichol na John.

Ryan mi doniesol 4 krabičky liekov a Justin vodu. Poďakovala som im a vybrala si tie správne lieky na bolesť.

Všetci si posadali do obývačky kde nám otec s Johnom chceli niečo povedať.

"Rozmýšľali sme že by sme si najali kuchárku.,, pozrela som na Johna a kývla na súhlas. ,,To by bolo fajn, ušetrilo by nám to dosť času.,, ozvala som sa ako prvá.

Chalani taktiež súhlasili a otec s Johnom začali niekoho hľadať.
...

Prešli 2 týždne od kedy som doma z nemocnice a u nás po dome už behá 55ročná kuchárka Marta. Je to milá žena ktorá má zmysel pre humor. Samozrejme že ak vstúpila do nášho domu tak musela podpísať papier o mlčanlivosti. Nechápala prečo no proste len jej otec povedal že čokoľvek uvidí v tomto dome tak o tom nesmie nikomu povedať. Tak nejak jej už aj došlo že čo sme zač, no pani Marta neodišla a za to som rada.
Celé dni nič nerobím a len sa presúvam z postele na gauč a z gauča do postele. Rebrá sa mi pomaly hoja a tak isto aj moje postrelené rameno. Tvár už mám skoro zahojenú a chvalabohu nebudem mať tam žiadnu jazvu. Bohužiaľ na nohe, rebrách a ramene mi ostanú malé jazvy.
Chlapi sú denno denne niekde preč a ja keby som tu nemala Martu tak som v dome sama. Pár krát tu bola aj Pene ktorá sa to dozvedela až po týždni. Povedala som jej aby sa radšej teraz držala od nášho domu ďalej pretože Triadi mohli s nikým spolupracovať. Nechceme riskovať aby uniesli niekoho ďalšieho.

Ospravedlňujem sa za chyby ľudkovia 😁 upravujem príbeh len tak na rýchlo.