Povedala som si, že je na čase tento príbeh aspoň zľahka upraviť tak som sa nakoniec do toho pustila. Upravené časti budem označovať 🖤 a pokúsim sa to opravovať čo najrýchlejšie.
Písala som tento príbeh keď som mala 14-15 rokov takže vás všetkých...
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Pohľad Chloe/Naomi:
„Ahojte chalani." Naposledy som im zamávala a oni nám zmizli z dohľadu.
Ako to všetko dopadlo keď ma Justin požiadal o ruku? Sú od toho dva týždne. Justin si zmenil meno na Jason McCann ja som stále Naomi McRoll a Max McRoll. Otec so svojou partiou odišli naspäť do Stratfordu a my sa sťahujeme do Paríža. Áno počujete správne. Justin vlastne už Jason sa naozaj toho vzdal a ostal s nami.
„Milujem ťa." Pošepkal mi Jason do ucha.
Usmiala som sa."Aj ja teba" zašepkala som mu späť.
Lietadlo do Paríža nám ide o pol hodinu. Bola som sa rozlúčiť aj s Jessicou. Zobrala to veľmi ťažko že ju opúšťam ale pochopila že chcem byť aj ja šťastná.
Po chvíli ohlásili náš let a my sme sa presunuli do lietadla. Max sedel pri okne ja vedľa neho a Jason vedľa mňa. Lietadlo vzlietlo a ja som po chvíli zaspala.
„Zlatko." Niekto somnou triasol. "hmm."
„Sme tu." Zašepal.
Pomaly som otvorila oči a poobzerala som sa dookola. Max celý šťastný sa díval von z okna.
„Ideme?" Max na mňa vystrčil jeho kukadlá.
„Áno ideme." Usmiala som sa.
Vyšli sme von z lietadla a čakali na naše kufri. Keď sme ich videli tak sme ich zobrali a stopli prví taxik. Po chvíli sme boli pred naším domčekom ktorí vyzeral nádherne. Jason všetko vybavoval.
„Začíname od znova."
„Áno , len my traja." Stisla som Jasonovi ruku.
„Mamíí,ocíí poďte už. Chcem isť už dnu." Max nás ťahal.
S Jasonom sme sa zachichotali. Jason dal Maxovi kľúč aby on mohol otvoriť.
Keď som vošla dnu bola som okúzlená. Bolo to také malé, útulné a pre nás dokonalé.
„Woow, je to nádherné."
„A to si ešte nevidela celý dom." Uškrnul sa.
Potiahol ma za ruku a viedol po celom dome. Posledná izba do ktorej sme išli bola naša spálňa. Bola v bielej farbe zladená do fialova. Obrovská posteľ, vedľa postele nočné stolíky, veľká skriňa so zrkadlom a dvere do kúpelne.
„Ďakujem." Pobozkala som ho zo spodu na bradu.
„Pre vás dvoch čokolvek." Usmial sa a pobozkal ma na pery.
.........
„Max choď už spať, je už pozde." Pozrela som na sa hodiny ktoré ukazovali pol noc.
„Ale mne sa nechce." Stále sa hral s autíčkom ktoré mal v ruke.
„Max mama má pravdu, vidím na tebe že si unavený celú cestu v lietadle si nič iné nerobil len kukal von oknom." Jason sa zasmial a ja tiež.
