Mafia (JB)

69. Kapitola

Pohľad Chloe:

Som na lúke. Okolo mňa sú všade červené tulipány. Za mnou je veľký strom na ktorom je hojdačka. Podišla som k hojdačke a prešla som po nej bruškami prstov. Sadla som si na hojdačku a začala sa pomali hojdať.  Zahliadla som siluetu ženy. Prestala som sa hojdať a zišla   som dole z hojdačky. Pomali som išla k tej osobe.Začala som zrýchlovať až som nakoniec utekala. Zastála som od osoby asi 5metrov. Tá žena bola otočená chrbtom ku mne. Tá žena sa otočila a ja som stuhla.
"Mami?" Povedala som šokovane.
"Chloe, srdiečko moje čo tu robíš?" Spýtala sa šokovane.
"J-ja neviem". Povedala som a rozbehla som sa za ňou.
Silno som ju objala a ona mi objatie opätovala.
"Tak mi chýbaš." Smrkla mama.
"Aj ty mne mami." Povedala som a slzy mi tiekli dole po lícach.
"Srdiečko musíš sa vrátiť." Povedala mama a odtiahla sa.
"Ale ja chcem byť tu s tebou." Povedala som a slzy som si zotrela.
"Zlatko, musíš ísť nas5. Dole ťa všetci čakajú. Máš ešte celý život pred sebou. Môžeš ešte toho toľko zmeniť." Povedala.
"Ale veď keď som tu tak   som už zomrela." Povedala som.
"Nie. Si medzi životom a smrťou. Keď prejdeš cez tie dvere už neni cesty s5." Povedala a ukázalla na dvere ktoré som do teraz nevidela.
"Ale mňa dole nikto nechce." Povedala som.
"Ale všetci ťa chcú. Pozri." Povedala mama a na oblaku sa zjavil obraz.
Na obraze som bola ja ako ležím na nemocničnej posteli a otec je pri mne.
"Vidíš? Potrebuje ťa viac ako si dokážeš predstaviť." Povedala.
"Máš pravdu ale ja nechcem od teba odísť." Povedala som.
"Ja na vás dávam pozor. Na všetkých a hlavne na teba s ockom.Musíš sa tam vrátiť." Povedala.
"Dobre. Vrátim sa a zabijem toho skurvysyna." Povedala som cez zaťaté zuby.
"Vrátiš sa a skončíš s tým čo robíš." Povedala mama.
"Nie. To nikdy." Povedala som.
"Zlatko neohrozuj svoj život keď nemusíš." Povedala a pohládkala ma po líci.
"Nemôžem sa len tak vzdať. Skôr či neskôr by ma aj tak dobehla minulosť." Povedala som.
"Dobre ale slúb mi že si už budeš dávať pozor." Pohrozila mi.
"Slubujem. Ľúbim ťa mami. " povedala som.
"Aj ja teba zlatíčko." Pobozkala ma na čelo.
"Nikdy na teba nezabudnem." Povedala som a rozplakala sa.
"Ani ja na teba a povedz ockovi že vás obidvoch lúbim a dám na vás pozor. " Povedala a zmizla.
"Mami? Mami?" Kričala som ale nič.
Neukázala sa. Rozplakala som sa ešte viac. Zrazu sa zem podomnou prepadla a ja som padala. Až nakoniec som upadla do tmy.

Pohľad Justin:
O 1mesiac neskôr.

Sedíme s chalanmi v obyvačke a pozeráme sa na telku. Chloe už je mesiac v kóme a my len čakáme kedy sa preberie. Každý deň tam chodíme všetci. Niekedy chodím aj v noci k nej. Keď ma sestričky k nej nepustia tak sa vkradnem cez okno. Tak strašne mi chýba. Ešte stále sme nezistili kto jej to urobil. James pozeral aj jej sms-ky v mobile ale nemala tam ani jednu správu. Všetko si vymazala. Snažíme sa zistiť kto to je ale márne. Chcem aby sa Chloe zobudila aby som sa jej mohol ospravedlniť. Až teraz som si uvedomil ako veľmi ju milujem. No aj vtedy som ju miloval keď som s ňou chodil ale viete ako sa povie. Až vtedy pochopíš, že ju miluješ keď ju stratíš. No ešte som ju nestratil a dúfam že ani nestratím. Nikdy som sa tak nemodlil ako tento posledný mesiac.  Doktori hovorili že čoskoro by sa mala prebudiť lebo jej stav sa zlepšil. Je 13:30 a o 15:00 sú povolené návštevy.

Je krátka ale mala som robotu a nevedela som kedy písať.
VOTE a KOMENT :3