Mafia (JB)

95.Kapitola

Pohľad Naomi/Chloe:

Zistila som že nedávno sa presťahoval do New Yorku. Musel už vedieť že som tu pretože je tu dlhšie ako chalani. Predsa si ma našiel. Čo už, musím si to s ním vyriešiť sama. Má 32rokov (neviem či som písala jeho vek ale bude mať toľkoto) a je v trojčlennom gangu. Sú tam približne v jeho veku. Nič iné mi neostáva len ho dať dole nech mám už s ním pokoj. Len dúfam že nevidel Maxa. Nechcem ohroziť môjho miláčika.

Dom má na konci mesta čo je dosť ďaleko od toho môjho. Je to približne dva hodiny od môjho domu. Musím ho dať dole či chcem alebo nie. Počítač som vypla a prešla so mojej izby. Zo skrine som si vytiahla čisté veci. Ešte mi tu nejaké zostali. Prešla som do kúpeľne kde som si dala rýchlu sprchu a obliekla sa. Vlasy som si vysušila a zaplietla do francúzskeho vrkoča a trocha sa nalíčila. Vyšla som z izby a prešla do kuchyne. Spravila som si len také ľahké jedlo. Ktoré som zjedla a prešla k vchodovým dverám. Popozerala som si zámok a zistila som že dvere neboli vypáčené. Buď ich otvorili so sponkou alebo normálnym kľúčom. Ale skôr to bola asi sponka pretože kľúč by asi ťažko získali alebo sa mýlim.

Pozrela som na hodinky a zistila že je pol 5tej večer. Ten čas ide dosť rýchlo. Na mobile som si dala GPS a označila trasu k Staveltovmu domu. Hľadala som najkratšiu cestu k jeho domu. Bola to dáka skratka cez les. V tom lese som párkrát bola. Okey ideme na to. Vyšla som hore do mojej izby a zo skrine vytiahla kombinézu na krosku. Bola v čiernej farbe tak isto ako aj moja kroska. Obliekla som si kombinézu a ešte vytiahla zo skrine prilbu. Zišla som dole po schodoch a vyšla z domu. Dom som zamkla a prešla do garáže. Tam na mňa už čakala moja láska. Dala som ju dole zo stojana a sadla si na ňu. Naštartovala som a do uší mi začal byť zvuk krosky, nasadila som si prilbu. Vyšla som z garáže a zavrela ju. Kroska je na značkách takže kludne môžem chodiť po meste. Vyrazila som k otcovmu hotelu. Do pár minút som stála pred hotelom. Krosku som vypla a vytiahla klúč. Zosadla som z motorky a dala si dole prilbu. Dala som ju na stojan a prilbu zakvačila na rúčku plynu. Vošla som do hotela a hneď aj do výťahu. Vystúpila som na treťom poschodí na namierila si to k ich izbe. Zaklopala som a čakala. Po chvíli mi otvoril otec a nechápavo na mňa pozeral.

„Prišla som si len po jednu tašku." Usmiala som sa.

„Kde ideš?" Spýtal sa nechápavo.

„Nikde." Prešla som popri ňom a vošla dnu.

Všetky pohľady spadli na mňa. Vošla som do izby kde som spala s Maxom a zobrala ruksak so zbraňami. Dala som si ho na jedno rameno. Vyšla som z izby a vošla do obývačky.

„ Ešte raz sa ťa spýtam kam ideš?" Zazrel po mne otec.

„A ja ti hovorím nikam." Prekrútila som očami.

Chcela som prejsť ku dverám ale otcova ruka ma zachytila.

„Čo?" Nechápavo som sa na neho pozrela.

„Čo máš v tom ruksaku?" Zodvihol obočie.

„Nič."

„Chloe!" Skrýkol.

„Som Naomi a nie je mi už 18. Otec mám 25 a ja si budem robiť čo chcem. Prosím len mi postrážte Maxa." Prosila som ho.

„Aspoň mi povedz kde ideš." Povedal kľudnejšie.

„Dobre. Idem za Staveltom. Stačí?" Zdvihla som jedno obočie.

„Zbláznila si sa?"

„Nie?"

„Ako dlho si to už nerobila?" Tento krát zdvihol on obočie.

„5 rokov. Plus mínus." Usmiala som sa.

„A ty tam chceš ísť sama? To ako keby si si išla po vlastnú smrť." Buchol sa rukou po čele.

„Prestaň vyšilovať. Až taká kleptavá nie som."

„Idem s tebou." Povedal.

„Čože? Nie nejdeš idem tam sama. Ja si to musím vyriešiť sama." Pozrela som sa na Maxa a naznačila mu nech ide ku mne.

Celí čas na nás pozeral o čom sa rozprávame. Zobala som si ho na ruky.

„Budeš tu s ockom a starkým dobre? Ja zajtra ráno pre teba prídem dobre?" Dala som mu pusu na čelo.

„Dobre." Usmial sa a objal ma.

Tiež som sa na neho usmiala a položila ho na zem. Hneď sa rozutekal ku Justinovy kde bol celý čas.

„Čaute." Povedala som a otočila sa na odchod.

„Chloe." Zakričal otec.

„Som Naomi a zajtra ráno si pre neho prídem." Dopovedala som a vyšla von z ich izby.

Prešla som k výťahu a stlačila prízemie. Vyšla som z výťahu a aj z hotela. Ruksak som si dala na obidve ramená a motorku dala dole zo stojana. Sadla som si na ňu a na hlavu nasadila prilbu. Naštartovala som a dala sa na cestu ku Staveltovy. Jazdu som si užívala pretože som dosť dlho nebola na kroske.

Po hodine a pol som prišla na miesto. Cestu som si skrátila o pol hodinu. Zastavila som asi 100metrov od chaty alebo čo to bolo. Bola uprostred lesa. Lepšie pre mňa aspoň nikto nebude vedieť čo sa tu deje. Zišla som dole z motorky a dala ju na stojan. Prilbu som si zložila a zakvačila ju na rúčku. Ruksak z ramien som si dala dole a otvorila ho. Vybrala som si z tadiaľ taký opasok kde sa vkladajú potom zbrane. Dala som si ho okolo trupu a pevne zatiahla aby mi nespadol. Postupne som si doňho vkladala zbrane a nožíky. Počula som ako niečo zašušťalo v kríkoch. Strhla som sa a otočila sa. Nič som nevidela tak som z opasku vybrala jednu zbraň a pomáli som išla k tomu kríku. Zbraň som mala namierenú pred seba a stále sa blížila ku kríku. Zase zašuchotalo a ja som sa začínala báť. Je tma a niečo veľké šuchoce v kríkoch. Dúfam že to nebude dáky medveď lebo som mŕtva. Bola som už pri kríku a odhrnula som ho. Skoro ma porazilo keď som tam uvidela Justina.

„Jebe ti? Čo tu robíš?" Nechápavo som sa na neho pozerala a zbraň si dala do opasku.

„Myslíš si že by som ťa nechal len tak ísť samú?" Postavil sa pretože sa krčil za kríkom.

„Áno. Bože kto je s Maxom?" Zodvihla som obočie.

„Tvoj otec a môj." Nahodil taký čudný ksicht.

„Bože na čo si sem lozil? Všetky moje plány si mi skazil. Teraz sa vyparíš tak ako si sa aj objavil." Ukazovala som naňho ukazovákom.

„Tak to nie. Ako potom budem vysvetľovať Maxovi že jeho mama sa už nevráti?" Tento krát on zdvihol obočie.

„Kto povedal že sa nevrátim? A keď príde Max o oboch rodičov? Tak čo?"

Bol ticho a pozeral sa do zeme.

„To som si myslela." Otočila som sa a šla smerom k chate."Chloe neblázni." Povzdychol si.

„Som Naomi." Zazrela som po ňom.

„Dobre Naomi , dovoľ mi ísť tam s tebou." Prestala som pokračovať v chôdzi a otočila sa mu čelom."Ale budeš robiť to čo ti ja poviem." Zdvihla som ukazovák.

„Dobre." Usmial sa a išiel mojím smerom.

Tiež som sa usmiala a šli sme spolu ku chate. Plot sme preskočili a blížili sa ku oknu. Chrbtami sme sa opreli o stenu pod oknom a pozreli sa na seba.

Takže po dlhej dobe. :) Prečo tak dlho nebola časť? Nemala som chuť písať :) Začala som nedávno písať aj druhú knihu ale ešte som ju nepridala. Keď skončím s toutou knihou tak začnem s tou druhou :) Pokúsim sa túto story potiahnúť po 100kapitolu. Vote a koment :)