Pohľad Justin:
Ráno som sa zobudil ako prvý. Opatrne som sa postavil z postele a išiel do kúpelne. Tam som vykonal rannú hygienu aj keď s jej vecami. Dúfam že jej to nebude vadiť. Zišiel som dole po schodoch a rozmýšlal som čo spravým na raňajky. Rozhodol som sa že spravým palacinky. Neviem prečo ale mám potrebu byť stále pri nej. Stále ju cítiť vedla seba. Bozkávať ju a líškať sa ku nej. Až teraz som zistil čo sa stalo. Zalúbil som sa do nej. Bože čo budem robiť. Zatriasol som hlavou a začal robiť palacinky. Do pár minút boli hotové. Na tanier som dal tri palacinky a natrel ich nutellou. Polial čokoládou a dal som tam ovocie. Nalial som do pohára džús a dal som to všetko na tácku. Išiel som hore po schodoch aj s tackou. Pomali som otvoril dvere a mne sa naskytol pohlad na Chloe. Sedela na posteli a niečo písala do mobilu. Keď som vošiel dnu tak strhla pohlad na mňa. Usmiala sa a ja som prišiel k nej.
"Dobré ráno."Povedal som a tácku jej dal na nohy.
"Aj tebe a toto je pre mňa?" Spýtala sa.
"Jasné že pre teba." Povedal som a usmial sa.
"Ďakujem." Povedala a pobozkala ma na líce.
"Jedz už." Povedal som a usmial som sa.
"Ty si jedol?" Spýtala sa.
"Nie." Povedal som.
"Tak ideš jesť somnou. "Povedala a už sa s palacinkou nakláňala ku mne.
"Nie ja nechcem." Povedal som a odťahoval som sa.
"Rýchlo lebo mi spadne." Povedala a už bola s palacinkou pri mojích ústach.
Odkúsol som si s palacinky a Chloe sa usmiala. Tiež si odhryzla a položila polku palacinky na tanier. Začal som sa smiať lebo na kútiku úst mala nutellu.
"Čo je? Čo mám na tvári?" Spýtala sa a zasmiala sa.
"Tu máš nutellu." Povedal som a palcom som jej zotrel nutellu.
"Ďakujem." Povedala a zasmiala sa.
Tiež som sa zasmial. Zobrala palacinku a mierila sňou k mojím ústam. Odhryzol som si a ona tiež. Takto sme zjedli všetky tri palacinky.
"Prečo sa nevrátiš?" Spýtal som sa.
"Pretože tam už nemám miesto." Povedala a sklopila zrak.
"Ty máš tam vždy miesto." Povedal som a išiel som bližšie ku nej.
"Nie. Si myslíš že po tom všetkom čo som spravila sa otec na mňa pozrie?" Spýtala sa.
"Áno. Ty ani nevieš ako každemu chýbaš. Tvoj otec si vždy berie za vinu to že si odišla. Ale to nebola jeho vina ani tvoja." Povedal som.
"Ale bola to moja vina. Ja som nemala všetko robiť bez vás." Povedala a spadla jej jedna slza.
"Poď sem." Povedal som a roztiahol som náruč do ktorej mi vletela.
"Nemala som zo seba vypustiť tie slová ktoré som povedala." Povedala a plakala mi na hrudi.
"Všetko bude dobré uvidíš." Povedal som a spevnil náruč.
"Nie nebude." Povedala a vzlikla.
"Dnes pôjdeš somnou domov." Povedal som a ona sa mi hneď pozrela do očí.
"Nie." Povedala a vpíjala sa mi do očí.
"Nie aj tak ma otec vyhodí. "Povedala a stále sme sa pozerali do očí.
"Nevyhodí. Neboj sa." Povedal som a usmial som sa.
"Za pokus nič nedáš." Povedala a tiež sa usmiala.
"Nie." Povedal som a pozerali sme si do očí.
Pomaly som sa začal približovať k jej perám a ona tiež. Dýchali sme si na pery a stále pozerali do očí. Pomaly zatvorila oči a spojila naše pery v jedno. Oči som zatvoril aj ja sa začal pohybovať perami spolu s ňou. Dal som do toho bozku všetko a ona tiež. Po chvíli sme sa odtiahli kôli kyslíku. Usmiala sa a ja tiež.
"Ja viem že teraz sa to asi nehodí ale chcem sa ťa niečo spýtať." Povedal som.
"Von s tým." Povedala a usmiala sa.
"Budeš moje dievča?" Spýtal som sa a čakal ako zareaguje.
Viem že je krátka a včera nebola. Ale víkend je víkend :D
VOTE a KOMENT :3
ESTÁS LEYENDO
Mafia (JB)
FanficPovedala som si, že je na čase tento príbeh aspoň zľahka upraviť tak som sa nakoniec do toho pustila. Upravené časti budem označovať 🖤 a pokúsim sa to opravovať čo najrýchlejšie. Písala som tento príbeh keď som mala 14-15 rokov takže vás všetkých...
