Mafia (JB)

70. Kapitola

Pohľad Justin:

Práve sedím na stoličke vedľa Chloe. Hládkam jej ruku a pozerám sa na ňu. Všetci sa modlíme k bohu aby sa konečne prebrala.

"Vieš o tom že mi už poriadne lezieš na nervy? Už sa konečne preber lebo asi skolabujem.Keď sa zobudíš môžeš mi nakopať riť pretože si to zaslúžim. Len prosím zobuď sa a odpusti mi. O chvíľku ma zožerie svedomie za živa. V noci neviem spávať. Na chvílu sme prestali aj s biznisom. Pretože nám na tebe záleží" Hovoril som potichu.

Niekto jemne zaklopal na dvere. Pozrel som sa smerom k dverám a tam stál James.

"Môžme ísť dnu? " spýtal sa James.

"Hej." Povedal som a otočil sa nas5 k posteli.

Chalani vošli dnu a postavili sa okolo Chloinej posteli.

"Rozprával som sa s doktorom." Povedal James.

Všetci sme spozorneli a pozreli sa na Jemesa nech pokračuje.

"Do konca tohto týždňa by sa mala zobudiť." Povedal.

"To je dobré nie?" Povedal som.

"Hej je ale je v tom háčik." Povedal James a sklonil hlavu.

"Aký?" Spýtal sa otec.

"Keď sa nezobudí tak ju odpoja." Spustila sa Jemesovy jedna slza.

"To nemôžu. Nie veď jej musia dať ešte čas!" Mal som neskutočné nervy.

Slzy si našli cestu von a ja som sklonil hlavu.

"Jej stav sa ani nezlepšil ani nezhoršil. Takto to už trvá 2 mesiace." Povedal James.

"Musíme s tým niečo robiť." Povedal Ryan.

"Nedá sa nič robiť len modliť" Povedal James.

Dnes je štvrtok. Má ešte necelé štyri dni. To sa musí zobudiť. 

"Môžte ma kus nechať s ňou?" Spýtal sa James.

"Jasné" Povedal otec.

Postavil som sa zo stoličky a dal som jej pusu na čelo. Všetci sme vyšli von z izby a sadli sme si na stoličky pred jej izbou.

Po pol hodine vyšiel James. Mal červené oči takže plakal.

"Ideme?" Spýtal sa James.

"Poďme" Povedal Fredo a všetci sme opustili nemocnicu.

Nastúpili sme do dodávky a išli sme domov.

**

Cesta prebehla v tichosti. Vystúpil som von a vošiel do domu. Z chladničky som si vytiahol flašu minerálky a riadnim dúškom som sa napil. Do domu vošli aj ostatný chalani. Od kedy je Chloe v nemocnici chodíme po dome ako zombíci. Pozrel som sa na hodinky a je 18:30. Bože ako ten čas rýchlo letí. Bože veď neletí. Ach to je jedno. Flašu s vodou som si zobral a vyšiel som hore do izby. Lahol som si na posteľ a pozeral do stropu. Keď Chloe odpoja James sa zrúti. Ja tiež a ostatný budú smútiť no ale oni sa pozberajú a začnú od znova s gangom. Možno v tom bude pokračovať aj James. No najprv musíme zistiť kto jej to spravil. Musíme sa pomstiť.  Pri rozmýšlaní ani neviem ako a zaspal som.

Pohľad Chloe:

"Máš málo času. Ja viem že ty si silná a ukážeš týmto doktorom že sa len tak ľahko nevzdáš. Verím ti že sa do nedele prebudíš vlastne my ti všetci veríme. Nenechaj nás trápiť a zabuď sa aby sme sa mohli pomstiť tomu kto ti to spravil. Buď silná a nezabudni že ťa všetci máme radi." Dopovedal otec a dal mi pusu na čelo.

Potom som iba počula ako sa otvorili dvere a potom zavreli.

Pomali som otvorila jedno oko a poobzerala som sa do okola. Nikto nebol v izby. Otvorila som pomali obidve oči a zaklipkala nimi. Som asi na hlavu ale nechcela som im povedať že som už hore. Pár minút pred tým ako vošiel Justin do izby som sa zobudila. V nedeľu by ma mali odpojiť. Takže ja tu už do nedele ani nebudem. Pretože dnes v noci zdrhám stadialto. Ako som sa dozvedela tak som bola v kóme 2 mesiace. Bože to ale bude za kondičku. Nemôžem ani doktorom dať najavo že som hore pretože hneď by volali otcovy. Pozrela som sa na skrinku vedla postele. Mala som tam mobil. Oni fakt mi tu nechali mobil? Ty kokos to nemyslia vážne. Veď mi ho mohol niekto ukradnúť. Vlastne nemám tam nič ale kontakty tam mam cez 1500 ludí. Viem že je to veľa. Mám tam ľudí s ktorými mám stále kšefty alebo mám aj dílerov,heckerov,riaditeľov F.B.I,N.C.I.S,C.S.I, nájomných vrahov,špiónov,sudcov,lekára ktorý ošetruje mafiánov a aj členov nášho gangu. Vlastne ich pretože ja tam už nie som. Pomali som sa natiahla po mobil. V bruchu mám bolesti ale nie sú veľmi silné. Dajú sa zniesť. Jasné že mobil bol vybitý. Veď stál 2 mesiace. Počula som kroky na chodbe. Mobil som položila na svoje miesto a uložila sa do tej istej polohy ako som bola. Zavrela som oči. Počula som ako niekto vstúpil do izby a niečo robil s hadičkami ktoré sú pripojené na mňa. Potom tá osoba odišla. Niekto mi bol skontrolovať stav. Otvorila som oči a pozerala sa dookola či niekde neuvidím hodinky. Našla som ich. Je 18:45. Tak o 00:00 by som mohla zmiznúť z tejto otrasnej miestnosti. Cez dvere to nebude možné takže iba balkonom. No to ešte neviem na ako som poschodí. Ale keď je tu balkón tak budem určite vysoko. Dúfam že tu mám dáke veci a nebudem musieť újsť v nemocničnej košeli. Ľudia by si mysleli že som ušla z psychiatrie. Pozrela som sa vedla postele a na moje prekvapenie bola tam malá cestovná taška. Takže my tu doniesli veci. Super už len čakať do pol noci. Zavrela som oči a vydýchla si. Idem driemať. Nemôžem zaspať pretože potom sa nezobudím o 00:00 a bude to v riti.

Tak časť po sto rokoch :D Tak čo si o tom myslíte?
Chcela by som sa nejak už dostať do záveru tejto knihy ale stále neviem ako by  sa to malo skončiť. Keď máte nápady tak píšte do komentu. Sorry za chyby.
VOTE a KOMENT :3