13. časť

107 2 0
                                    

Bojím sa si ho pripustiť blízko. Bojím sa, že mi ublíži. Viem, že by som na to nemala myslieť a príliš nad tým rozmýšľať ale ja viem, že ho ľúbim a tu bolesť by som neprežila.

Je 15. December. Ja cestujem zo školy domov autobusom a premýšľam samozrejme nad mojim priateľom. Vianoce sa blížia a ja vôbec netuším, čo by som mu mala dať. Vianoce zbožňujem, sú to moje najobľúbenejšie sviatky. Ale čo sa týka darčekov, tak nikdy neviem čo mám darovať. A teraz mi pribudol ďalší človek. A nie len tak hocijaký. Lukáš je pre mňa veľmi dôležitý a chcem mu dať ten najkrajší darček.

Ani som sa nenazdala a už som mala vystupovať. Cesta mi vďaka rozmýšľaniu ubehla rýchlo. Aj tak som na nič neprišla.

Keď som vystúpila, nezamierila som domov ale za Lukášom. Dohodli sme sa, že dnes po skole strávime spolu. Stretli sme sa na námestí. Pobozkali sa a išli sa najesť do jednej pizzerie. Objednali sme si úžastnu šunkovu pizzu a medzitým sa rozprávali.

Lukáš
"poklad? Chcel som sa ťa opýtať, či budeš mať čas deň pred Vianocami? Chcel som ho stráviť s tebou."

Lara
"Myslím že čas budem mať určite. Na teba vždy. Veľmi rada ho s tebou strávim. Teším sa."

Dohodli sme sa a celý zvyšok dňa sme strávili spolu. Deň pred štedrým dňom strávim s mojou láskou. Veľmi sa teším. A veľmi sa teším, keď mu dám darček. Nevedela som čo mu mam dať. Ale nakoniec som mu kúpila obyčajné bordové tričko ktoré mu bude neskutočne pasovať, voňavku, ktorá úžastne vonia a malého plyšového medvedíka. Aby na mňa stále myslel.

Keď som došla domov, najedla sa a rozhodla som sa, že si sadnem k svojim rodičom do obývačky a pôjdem s nimi pozerať telku. Už dlho som s nimi takto nebola a vždy som tie chvíle mala najradšej. Keď sme večer všetci sedeli pri televízore a rozprávali sa čo sme cez deň zažili, smiali sa a srandovali. Mam šťastie aku mam rodinu. Že mam milujúceho ocka a maminu, s ktorou si veľmi rozumiem a vravím jej skoro všetko. O chlapcoch a vzťahoch sa nerozprávame. O Lukášovi ešte nevedia. Teda aspoň som si myslela že nevedia.

Mamka
"Zlatíčko ako si sa dnes mala? Čo bolo v škole? Už dlho sme sa nerozprávali. Buď sme my v robote, alebo sa ty učíš alebo beháš po vonku."  vyvalila na mňa moja mama keď som si sadla na gauč

Lara
"Mala som sa veľmi dobre. V škole nič zvláštne. Neučíme sa, len nacvičujeme na vianočný koncert. Áno už dlho sme sa nerozprávali a mrzí ma to." odpovedala som jej.

Mamka
"A čo tvoj priateľ?" spýtala sa zrazu a nečakane. Až mi zabehlo keď som práve odpila z čaju, ktorý som si urobila.
Z kadiaľ to vie? Ja som jej nič nevravela.

Lara
"Odkiaľ o ňom vieš?" spýtala som sa

Mamka
"Rebecca mi o ňom povedala, keď som sa jej pýtala kde si. Povedala, že s priateľom. Nevedela, že o tom neviem. Zaskočilo ma to ale som šťastná, že niekoho máš. Kto to je a ako sa volá?"

Lara
"Vola sa Lukáš. Je to veľmi milý chlapec. Je o rok mladší o do mňa ale je vyspelý. Chodí na gymnázium. A hráva futbal."

Vsetko som rodičom o ňom povedala a vraveli, že by sa s ním radi niekedy zoznámili. No povedala som, že čoskoro ho k nám privediem. Dala som im vedieť, že v sobotu 23. budem s ním, lebo sme chceli spolu stráviť deň. Oni súhlasili a ja som sa pobrala do izby všetko povedať sestre a porozprávať sa s ňou. Tiež som sa s ňou už dlho nerozprávala a teraz na to bola vhodná chvíľa.

Ďalší pekný deň bol za mnou a ja som spokojne zaľahla do postele. Neviem sa dočkať Vianoc a na sobotu keď mám ísť s Lukášom von. Veľmi sa teším, lebo je to deň pred Štedrým dňom a bude to niečo výnimočné.

Dnes trošku menej zaujímavá časť ale ma to svoje dôvody. Ďalšia časť bude pekná.

First LoveWhere stories live. Discover now