First Love

11. časť

Hneď ako som ho uvidela, nemohla som sa prestať usmievať. Viem, že som to vravela už miliónkrát. Ale je vážne krásny. A ten jeho nádherný úsmev. Ako to, že nikoho nemá? Taký chlapec ako je on, už by dávno niekoho mal. Musím si to zistiť.

Keď sme sa pozdravili, objali sme sa. Veľmi som ho chcela pobozkať. Ale nevedela som, či to urobiť. A aj tak by to mal urobiť prvý on. A predsa spolu nechodíme. Nemusíme sa bozkávať. Nevedela som, ako to cíti on. To že ma pobozkal mohlo znamenať čokoľvek.

Lukáš
"Chýbala si mi." Povedal, pozrel sa na mňa a usmial sa.

Ja sa snáď z neho zbláznim. Ja som mu chýbala. Nemôžem tomu uveriť. Ako z jeho správ som to mohla vyčítať ale tak nechcela som si robiť len nádeje. Ani raz mi to cez týždeň nenapísal. Nečakala som, že mi to teraz povie.

Lara
"Aj ty mne" Snažila som sa odpovedať pokojným hlasom.

Keď som sa s ním prechádzala, vôbec som nevnímala okolie okolo seba. Len sme sa rozprávali a ja som cely čas vnímala len jeho. Nemohla som ho prestať počúvať. Jeho hlas je tak nádherný. Počúvala by som ho aj celé hodiny.

Počas toho rozhovoru mi zrazu chytil ruku a preplietli sme si prsty. Srdce mi začalo bušiť rýchlejšie ako doteraz. Len som sa pozrela na naše ruky, a videla ako pekne do seba zapadli. Rozprávali sme sa ďalej akoby nič.

Lukáš ma asi zbožňoval stále niečím prekvapovať, lebo z ničoho nič keď sme kráčali zastavil. Ja som ho chcela potiahnuť aby sme išli ďalej a pozrela sa naňho čo to robí. On sa na mňa usmial a potiahol ma k sebe. Boli sme pri sebe tak blízko. Naše nosy sa o seba obtierali. Pozrela som sa mu do jeho nádherných oči. Žiarili.
Nevydržal to. Pobozkal ma. Srdce mi bušilo tak silno, že som mala pocit že mi vyskočí. Ten chlapec bozkával vážne dobre. Zo začiatku bol ten bozk len jemný a pomalý ale potom sa snažil bozkávať vášnivejšie. Ešte som sa s nikým takto nebozkávala a ani neviem prečo, začala som sa smiať.

Lukáš
"Lara prečo sa smeješ v takej chvíli?" A zasmial sa tiež.
Ja stále v jeho náručí, som mu odpovedala.

Lara
"Prepáč. Ja musím sa ti priznať, ešte som sa s nikým takto nebozkávala. S tebou je to prvýkrát."

Bala som sa jeho reakcie. Bála som sa, že sa začne smiať alebo neviem. Ale vážne ma prekvapila jeho reakcia.

Lukáš
"Tak si zvykaj. Teraz ťa budem takto bozkávať častejšie. A na to, že si sa ešte nebozkávala, tak to robíš úžasne." usmial sa na mňa a znova pobozkal. Ale teraz už znova jemne a pomaly.

Bola som veľmi šťastná, že sa tak zachoval.
Nečakala som, že je taký aký je. Vtedy keď ma odignoroval som si o ňom myslela, že je to nejaký namyslený hlupák a nechcela som s nim nič mať. No potom keď sme šli spolu von a rozprávali sa, som zistila že nie je taký aký som si myslela. A teraz sa mi to len potvrdilo. Správal sa ku mne milo, stále sa ma snažil rozosmiať.

Snažila som si s ním užívať každú chvíľu. Keď sme sa od seba po chvíli rozlepili, zasa sme sa chytili za ruky a pokračovali ďalej. Bolo krásne sa s ním rozprávať a čudovala som sa, že ešte stále sme sa mali o čom.

Vonku už bola dosť zima, tak sme sa rozhodli, že si pôjdeme niekam sadnúť. Keď sme vošli do jedného baru, bolo tam ako zvyčajne kopu ľudí. Mala som pocit, že sa na nás každý díva. Cítila som sa divne.

Lukáš
"Kam si pôjdeme sadnúť?" Spýtal sa ma.
Len som kyvla plecami a nechala to na ňom.
Po chvíli, čo som vôbec nečakala, má chytil za ruku a odviedol ma na voľné miesto. Nečakala som, že ma chytí za ruku pred toľkými ľuďmi. A zjavne tam boli aj jeho známy keďže sa niektorým aj zdravil. Cítila som sa pri ňom výnimočne už len z toho dôvodu, čo urobil.
Sadli sme si k sebe a čakali na čašníka. Ten prišiel a objednali sme si obydvaja kofolu.
Potrebovala som sa od neho dozvedieť oveľa viac. Lebo som o ňom skoro nič nevedela.
Lara
" Povedz mi niečo o sebe" A zadívala som sa mu do jeho krásnych očí.
Lukáš
"A čo také chceš vedieť? Som o rok mladší ako ty. Dúfam, že ti to nevadí. Chodím na gymnázium. Športujem. Mam rád futbal. A tak."

To že je o rok mladší, som nevedela. Vôbec som si to ani nevšimla. Myslela som si, že je v mojom veku alebo starší. A správal sa dosť vyspelo. Nebol detinsky ako niektorí chlapci v jeho veku. A to že športuje, tak to na ňom vidno. Ma dokonalú postavu. A futbal mam veľmi rada. Takže sa teším.

Rozprávali sme sa o všeličom. Obľúbené filmy, seriály, hudba, rodina a tak. Páčilo sa mi, ako mi stále dával pusu na líce. Bolo to milé.

Bolo jedenásť a ja som zahlásila, že už by som mala ísť. On znova zaplatil, čo sa mi veľmi nepáčilo ale nemala som na výber. A šiel ma znova odprevadiť.

Lara
"Ďakujem, že si ma znova odprevadil. A ďakujem za krásny večer." povedala som mu keď sme sa lúčili.
Lukáš
"To nestojí za reč. A to ja ďakujem za krásny večer. S tebou je vždy úžasne. Lara." chvíľu stichol ale potom mi chytil ruku a povedal.
"Je mi s tebou vážne super. Ja ľutujem deň, keď som ťa vtedy odignoroval. Veľmi ma to mrzí. Nevedel som, že si tak úžastne dievča. A dobre, že som sa spamätal. A ja som ti vďačný za to, že si so mnou šla von. Že si mi odpustila. Veľmi sa mi páčiš. Tak veľmi si sa mi zapáčila. Možno to je ešte skoro. Poznáme sa len týždeň ja viem. Lenže za ten týždeň keď som s tebou nebol tak veľmi si mi chýbala, že som sa nevedel dočkať kedy budem pri tebe. A nevedel som sa dočkať kedy ťa konečne znova pobozkám. Chcel by som ťa bozkávať stále. Lara prosím, buď mojim dievčaťom. "

Nevedela som ako mam reagovať. Toto ma zaskočilo. Nemala som slov. Toto mi ešte nikdy nikto nepovedal a on mi doslova vyznal lásku. Chce so mnou chodiť. Nemôžem tomu uveriť. Od šťastia sa mi chcelo plakať. Ale musela som odpovedať.

Lara
" Lukáš ja nemám slov. To myslíš vážne? Ja cítim presne to isté. A áno budem tvojim dievčaťom. Veľmi rada. Len mi prosím ťa nezlom srdce"

Usmiala som sa. On sa usmial tiež a videla som iskričky v jeho očiach. Videla som, že je šťastný. A šťastná som bola aj ja. Rozlúčili sme sa dlhým bozkom a ja som šla domov.

Dnes trochu dlhšia časť. Ale je sobota a ja som sa trošičku nudila tak som sa trochu vypísala. Pekný víkend vám prajem.