First Love

64. časť

Lukáš ho o do mňa odstrčil a pritisol ho k stene. Nestihla som reagovať, keďže to prebehlo rýchlo. Rýchlo som príbehla k nim.

Lara
"Do riti Lukáš čo to robíš. Pusti ho."

Lukáš
"Bozkával ťa. Nikto iný ťa bozkávať nebude kurva." povedal a ešte stále ho mal pritlačeného pri stene.

Lara
"Okamžite ho pusti. To ja som ho pobozkala, tak ho pusti." kričala som na Lukáša.

Videla som žili na jeho krku. Nazlostil sa keď som to povedala. Nakoniec ho pustil a ten chlapec odišiel rýchlo preč. Ďalší ktorý sa Lukášovi nepostavil a nebránil sa.

Lukáš
" Prečo si ho pobozkala? " spýtal sa ma rozčúlene.

Lara
"Neviem, čo ťa je do toho. Môžem sa bozkávať s kým chcem"

Lukáš
"Nebudeš sa bozkávať len tak s hocikým." kričal na mňa.

Lara
"Takže ty si môžeš liesť do postele s kým chceš ale ja sa bozkávať s nikým nemôžem? Hm áno to je úplne fér. Vypadni už z môjho života. Ublížil si mi. Chcem aby si zmyzol. " kričala som už aj ja.

Priblížil sa ku mne veľmi blízko. Cítila som jeho dych. Stačilo malo a naše pery by sa dotýkali.

Lukáš
"Nechceš aby som zmyzol. A ty to dobre vieš. Vravíš to len preto lebo sa v mojej blízkosti nevieš ovládať. "

Lara
"Si obyčajný namyslený hajzel. Nechápem ako som s tebou mohla niečo mať." povedala som a stále sme boli v blízkosti pier a ledva som sa ovládala

Lukáš
"Ja viem prečo si so mnou chodila srdiečko. Nemôžeš bezo mňa žiť. A ani ja bez teba. " pozrel sa na mňa zvodným pohľadom.

Povedal mi srdiečko. Je to obyčajný idiot. Nenávidím ho. Namiesto toho aby mi dal pokoj, tak za mnou stále lezie. Najhoršie na tom je že mne sa to páči. No určite mu neskočim na tie hlúpe reči.

Lara
" Neviem koho chceš oklamať ale ja ti na tieto reči už neskočím. Vypadni odo mňa." snažila som sa ho od seba odstrčiť, ale chytil ma za zápästie a potiahol si ma bližšie k sebe.

Lukáš
"Nedovolim aby si sa bozkávala s niekym iným ako so mnou. Neznesiem to. Keď sa ťa niekto dotkne tak nech si ma neželá."

Pobozkal ma. Jeho bozky a jeho pery som nikdy nevedela odmietnuť. Potrebovala som ich cítiť. Bozkával ma vášnivo. Bozkával ma neskutočne. Chytila som ho za hlavu a pritiahla si ho bližšie. On ma chytil za boky a tlačil moje telo na to jeho. Neviem či som urobila dobre keď som mu zakňučala do úst. Zrazu som bola pritisnuta o stenu. Keby sme neboli pred barom, neviem kde by sme teraz skončili. Bohužiaľ nás v tej najnevhodnejšej chvíli prerušili Tomáš a dievčatá.

Tomáš
"Nerušime?" Lukáš sa odo mňa nechcene odtiahol a pozrel sa na Tomáša vražedným pohľadom.

Lukáš
"Áno rušíte" povedal

Lara
"Nie, idete práve v čas." odstrčila som ho od seba

Alison
"Boli ste preč dlho tak sme vás chceli ísť pozrieť."

Lara
"Myslím že by sme už mali ísť"

Lukáš
"Nie ešte nie."chytil ma za ruku.

Povedal, no zrazu sme všetci započuli nejaký dievčenský hlas. Bol mi povedomí. Keď som sa otočila a zbadala to dievča, zastavilo sa mi srdce. Vytrhla som ruku z Lukášovho zovretia a Lukáš sa na mňa hneď pozrel. Pochopil, že som nahnevaná.

Kristína
"Ahoj Luky. Čo ty tu? Prišiel si sa zabaviť?" prišla k nemu a objala ho.

Keby som mohla tak ju zavraždím. Ako sa mu pchala do zadku. A on ju v pohode objal. Zabolelo ma to. Nechcela som sa na to pozerať. Bolo mi z nich zle.

Lara
"Okej tak na toto sa nebudem pozerať. Ideme?" spýtala som sa dievčat a tie odsúhlasili. Videla som ako sa na mňa Lukáš pozerá a mala som pocit že by za mnou aj šiel keby mu to Kristína dovolila.

S dievčatami sme sa ešte vrátili na chvíľu dnu a šli sme na záchody.

Alison
"Si v poriadku Lara?" spýtala sa ma.

Lara
"Jasné, prečo by som nemala byť? "

Alison
"Predtým než sme prišli za vami, bozkávali ste sa. A potom sa tu zrazu objavila tá Kristína."

Lara
"Som v poriadku. Bozkávala som ho nasilu. Kristína nech sa strčí do riti aj s Lukášom." povedala som nahnevane a potom sme odišli.

Myslela som si že dnes večer už bude vsetko v poriadku a pôjdeme pekne domov, no keď sme vyšli z baru, videla som ako sa Lukáš s Kristínou pobozkali. Až vtedy mi puklo srdce. Odtiahli sa od seba a ich pohľady zamierili na moju tvár. Ako môže byť taký debil. Povie mi že ma miluje, že ma chce. Že bezo mňa nemôže žiť. A robí toto. Je to obyčajná sviňa. Toto ma zlomilo. Potvrdil mi aký je. A že ho už nechcem vidieť. Patril do môjho života. Ale už nepatrí.

Lukáš
"Lara to nie je tak ako to vyzerá. To ona pobozkala mňa"  snažil sa z toho vyvliesť.

Prišla som s hnevom k nemu, a strelila mu veľkú facku až hlavu naklonil na bok. Trochu sa mi uľavilo, no cítila som sa ublížene. So slzami v očiach som mu povedala.

Lara
"Tak ako si mi ublížil ty mi nikdy nikto neublížil. Žiadam ťa, ak nechceš aby som trpela tak ma nechaj na pokoji. Ži si svoj život po boku týchto kuriev a mňa nechaj žiť ten môj život. Nechcem aby si za mnou už viac chodil."

Vôbec som ho nechápala. Už od začiatku ma zmiatol. Od kedy ma prvýkrát podviedol. Snažil sa so mnou udobriť a chcel ma späť. No načo to robil? Prečo mi hovoril všetky tie slová, prečo robil všetky tie krásne veci keď ma potom podviedol druhýkrát. Rozmýšľala som nad tým že ho to nechám všetko vysvetliť. Nech mi vysvetli prečo to urobil keď tvrdil že ma ľúbi. Ale.. Bojím sa. Bojím sa odpovede. Bojím sa vrátiť do minulosti a znova cítiť bolesť. Znova cítiť bolesť ktorú som prežívala. Myslím že potrebujem čas. Potrebujem od neho pauzu. Je toho na mňa priveľa. Viem, že zabudnúť naňho bude ťažké ale skúsim to.

Lukáš
"Lara nie." priblížil sa ku mne.

Lara
"Tentokrát to myslím vážne. Chcem byť šťastná. Potrebujem čas. Tak už za mnou nechoď." otočila som sa a rýchlo odišla.

Slzy mi vyšli z tváre a chcela som plakať. No chcela som rýchlo ujsť a nepozerať sa naňho. Neskutočne ma to vo vnútri bolelo. Dievčatá išli so mnou a bola som im vďačná že su pri mne. Vzdať sa človeka ktorého ľúbite je ta najväčšia bolesť akú môžete zažiť. Nechať ho odísť z vášho života. Nejde len tak z jedného dňa na druhý naňho zabudnúť. Prestať naňho myslieť. Toto bude veľký boj.

Možno to bude všetko ťažké. Možno som nahnevaná a možno mi bolo ublížene. Ale viem, že raz keď sa z toho dostanem, budem naňho spomínať len v dobrom. Zažili sme toho spolu veľa a ja som vďačná že moja prvá láska bola taká. Raz sme boli hore a raz dole. Ale predsa pre mňa urobil veľa. Zmenil ma.