First Love

16. časť

Je 24. December. Je Štedrý večer. Je ráno 9:00 hodín. Zobudila som sa asi ako ta najšťastnejšia osoba na svete. Keby sa ma niekto opýtal ešte pred dvoma mesiacmi ako budem tráviť Vianoce, povedala by som mu, že pozeraním rozprávok, zdobením stromčeka, pečením a počúvaním vianočných pesničiek.

Keby mi niekto povedal, že ja budem najšťastnejšia osoba, ktorá má priateľa a zažila s ním najkrajší deň lebo mi urobil krásne prekvapenie a povedal mi že ma ľúbi, tak by som neverila. Chce sa mi plakať. Ale od šťastia.

No to by som nebola ja, keby som nad niečím nerozmýšľala. Bojím sa. Premýšľam nad tým, že teraz je všetko úžasné a neuveriteľne, a že sa to pokazí. Život je krutý a práve v tej chvíli, keď si šťastný sa niečo stane.

Nemôžem nad tým premýšľať a musím si užívať tuto chvíľu.

Ešte chvíľu som ležala na posteli. Užívala som si tu chvíľu v nej. Vždy som bola spachtoš. Mňa vždy každý ťažko dostal z postele a stále som dlho spala. Neviem, čo sa so mnou teraz deje, ale vstala som dosť skoro. A nie je to prvýkrát. Možno je to tým, že zaspávam s pocitom, že som šťastná a som spokojná.

Pozrela som na mobil. Dostala som správu.

Lukáš
Dobré ráno láska. Prajem ti Šťastné a Vesele Vianoce. Aby si dostala všetko čo si len praješ. Ľúbim ťa viac než čokoľvek.

Keď som si to prečítala, skoro som sa rozplakala. Bola som šťastná, čo mi napísal. Mám také krásne ráno.

Vstala som a šla som sa obliecť. Tak ako každé Vianoce, tak aj tieto mamka varí kapustnicu, ktorá vonia na celý byt. Rozhodla som sa, že pôjdem pozerať rozprávky. Ako každý rok tak aj tento ide Shrek ktorého viem pozerať aj miliónkrát.

Dnes je taky deň, ktorý len presedím pri telke. Po chvíli ku mne prišla sestra a chcela ísť hrať spoločenské hry. Milujem tie chvíle keď spolu hráme hry. Presvedčili sme ocka aby išiel hrať s nami. Hrali sme človeče, v ktorých som vyhrala lebo som v nich vážne dobrá. Ale v kartách už taká dobrá nie som...

Keď sme dohrali, šla som sa najesť. Nejedla som nič veľké. Len som si pomastila chlieb aby sa tie bobaľky, risky a šalát do mňa večer zmestili.

Keď som dojedla, začal mi zvoniť mobil. Volal mi Lukáš. Zdvihla som.

Lara
"Ahoj, čo sa stalo? Prečo mi voláš?"

Lukáš
"Len tak, chcel som počuť tvoj hlas. Spýtať sa co robíš a či nemáš aspoň na dve hodiny čas."

Lara
"Nič nerobím. Pozerám telku. Mam čas. Prečo?

Lukáš
"Ešte pred večerou som ťa chcel vidieť. Stretneme sa, prosím?" spýtal sa ma zlatým hlasom.

Odsúhlasila som, že na dve hodiny by som aj mohla. Potom už budem musieť pomáhať prestrieť stôl a teším sa ako pri tom budeme so sestrou púšťať a počúvať vianočné pesničky.

Obliekla som sa, povedala rodičom kam idem a šla som mu oproti.

Už keď som ho z diaľky videla, srdce sa mi rozbušilo a zjavil sa mi na tvári obrovský úsmev. Chýbal mi. Veľmi.