First Love

71. časť

Lara
"Odkiaľ to vieš?" spýtala som sa

Lukáš
"Kurva odpovedz mi. Odchádzaš?" videla som smútok v jeho očiach.

Lara
"Áno." stál predo mnou nehybne a bez slov.

Zrazu som len zacítila ako mi chytil ruku a ťahal preč. Bol to hrozný pocit keď za celý čas nepovedal ani slovo len ma niekam ťahal. Myslím, že do bytu. Nechcel to riešiť na ulici pred ľuďmi. Bojím sa čo nastane.

Ako som si myslela, prišli sme do jeho bytu. Bol nahnevaný. Veľmi nahnevaný. Vtiahol ma dnu do svojho bytu a silno za sebou zabuchol dvere. Vyzul sa a šiel do obývačky. Pomaly som urobila to isté. Veľmi som sa bála. Sedel na gauči a tvar mal zaborenu do dlaní. Potom ma zbadal.

Lukáš
"sadni si" prikázal mi, tak som si hneď sadla.
"Kedy si mi to chcela povedať?" spýtal sa ma

Lara
"Dnes" zasmial sa

Lukáš
"Skoro."

Lara
"Chcela som ti to povedať skôr ale.." neodpovedala som keď ma prerušil

Lukáš
"Ale čo? Ani raz si nemala čas?"

Lara
"Mala. Ja len.. Bála som sa ako zareaguješ. Nechcela som ti o tom povedať keď nám konečne bolo dobre."

Lukáš
"Tak si mi radšej nič nepovedala a ja som sa to len náhodou dozvedel od druhej osoby. Výborne Lara to sa ti podarilo. Kedy a na ako dlho?"

Lara
"O pár dní. Zatiaľ do konca roka." pozrel sa na mňa s veľkou bolesťou. To ma zlomilo.

Lukáš
"Kurva Lara. To kvôli tomu si so mnou nešla znova do vzťahu? Lebo si vedela že odídeš? Myslel som si že len potrebuješ čas a tešil som sa na deň keď by si mi povedala že chceš byť znova so mnou. Lara ja som sa snažil. Držal som sa aby som ťa nepretiahol lebo bolo to na nevydržanie. " to už kričal.

Lara
" Mrzí ma to " slzy mi s tiekli dole tvárou.

Lukáš
" Vieš čo je na tom najlepšie? Že si sa ma nespýtala či by som nešiel s tebou. Hoci len na leto. Potom by som sa sem vrátil a nejako by sme to vydržali do konca roka. Potom ja už aj tak končím bolo by mi to jedno. Šiel by som s tebou. Len aby som bol pri tebe. "

Toto ma dostalo.

Lara
" Bála som sa. Strávili by sme spolu dva mesiace a potom by si musel odísť späť. Nevydržala by som bez teba. Bolo by to pre mňa ťachšie. Nedovolila by som aby si šiel so mnou. Viem že po skole si sa chcel venovať futbalu. Tvoj sen by som ti nezobrala." snažila som sa mu povedať pomedzi slzy.

Lukáš
" Vždy sa nájde nejaké riešenie. Len ty si žiadne nehľadala. Futbalu by som sa venoval aj tam. Je mi jedno kde. Hlavne že som s tebou. "

Lara
" Mrzí ma to. "

Lukáš
" Odiď. Chcela si odísť tak choď. Sama si si to vybrala. Nebudem ti v tom brániť." odišiel z bytu.

V tom momente som padla na zem a zo mňa vyšlo ešte viac sĺz než predtým. Bolesť v mojom srdci bola neznesiteľná. Mohla som čakať že to príde. Že sa to stane. Urobila som tú najväčšiu chybu. Stratila som človeka ktorého som v živote veľmi potrebovala a najviac milovala.

Dni do odchodu sa stále krstili no ja som bola ako bez duše. Vôbec nič sa mi nechcelo. Snažila som sa neplakať no bolo to ťažké udržať. Z jednej strany že odchádzam od rodiny a od kamarátov a z druhej že Lukáša neuvidím a dokonca sme sa pohádali a nerozprávame sa. Nechce sa mi veriť že toto je koniec.

Mala som slúchadlá v ušiach a počúvala hudbu keď mi niekto zaklopal na dvere. Objavili sa tam moje úžasné kamarátky. Usmiala som sa na nich a bez slov ich hneď objala. Budu mi tak veľmi chýbať.

Nemôžem uveriť že tu všetko nechávam len tak a odchádzam. Viem že nedochádzam navždy, ale aj tak je to dlhá doba.

Alison
"Nemôžem uveriť že sa dlhú dobu neuvidíme. Kto vie kedy sa vôbec uvidíme."

Lara
"Dievčatá budete mi vážne veľmi chýbať" znova som ich objala

V tom vošiel do izby môj otec a zavolal ma na odchod. Dievčatá tu boli so mnou. No chýbala jedna osoba. Lukáš. Najviac zo všetkého nemôžem uveriť že odchádzam od neho. Viem, že už za mnou nepríde a nerozlúči sa so mnou. Úplne ho chápem. Je nahnevaný a ja odchádzam. Ešte včera som rozmýšľala že za ním pôjdem ale nebol by to dobrý nápad. Myslím že by ma ani neprijal.

Môj ocko mi dával kufor do auta keď som zrazu začula nejaký mužský hlas.

Tomáš
"Lara počkaj." otočila som sa k nemu

Lara
"Tomáš čo tu robíš?"

Tomáš
"Prišiel som sa rozlúčiť. Budeš mi chýbať" silno som ho objala.

Bola som šťastná že sa prišiel rozlúčiť.

Lara
"A čo Lukáš?" chcela som vedieť.

Tomáš
"Nerozprávali sme sa od toho večera."

Nemohla som sa tam viac zdržiavať. Poslednýkrát som sa s nimi rozlúčila a nastúpila do auta. Môj ocko ma odviezol na stanicu kde sme počkali na vlak. Rozlúčila som sa aj s ním a mojou mamou a nastúpila. Bol to zvláštny pocit odchádzať z tohto mesta.

Máme tu ďalšiu časť a ja vám už s presnosťou viem povedať, že vo štvrtok bude posledná časť. Je mi to tak ľúto že to už končí. Nebudem sa tu o tom teraz rozpisovať keďže všetko si nechám až na koniec ale ďakujem vám za všetko. Je pekne že posledná časť vyšla presne na koniec mesiaca. Som rada že som niečo také mohla písať. ❤