First Love

9. časť

Je "sranda" písať niečo, čo chcete aby sa stalo skutočnosťou, ale nestane sa tak...

Je mi zle. Nemôžem sa otočiť. Nemôžem z toho vycúvať. Je neskoro. Stojím pred ním.

Lukáš
"Ahoj"

Pozdravil ma takým zvláštnym uškrnom na svojej tvári. Akoby si vravel že dosiahol svoje.

Lara
"Ahoj" odzdravila som. "Tak kam ideme?"
Chvíľu sa na mňa pozeral. Potom odpovedal.

Lukáš
"Kam chceš ísť?"
Nemám rada, ak vyberám miesto ja. Vždy to nechávam na tom druhom. Tak som aj zažiadala.

Lara
"Proste vyber ty."
  A tak sa aj stalo. Šli sme do neďalekého baru. Na to, že bolo okolo siedmej, už tam bolo dosť ľudí. Ale čo som čakala. Piatok.
Napriek tomu tam bolo ešte dosť voľného miesta. Šli sme si sadnúť niekam úplne do zadu, kde nás skoro nikto nevidel. Rozmýšľala som, či to je dobre, že nie sme na očiach. No potom som na to prestala myslieť a neriešila to.
Prišla čašníčka a on nám objednal. Obom
Lukáš
"Vodku. Dvakrát."
Zmätene a prekvapilo som naňho pozrela.
Lara
"Ty ma chceš opiť? Ako vieš, že vôbec pijem?

Lukáš
" Neviem." A tentokrát sa usmial.

Mal nádherný úsmev. Nemohla som z neho spustiť oči. Bol taký dokonalý. Nemal na sebe žiadnu chybu.
Lenže z toho krásneho snenia ma zobudila čašníčka, keď nám doniesla piť. Dobre že prišla. Keby naňho pár minút dlhšie hľadím, tak si to všimne.

Ani neviem kde sa to vo mne zobralo, ale hneď som to do seba celé uliala. On sa len prizrel a potom urobil to isté.
Chcel objednať ešte jedno, ale to som už neprijala. Keby ma poznal vedel by, že už sa po jednom poháriku smejem akoby som ich mala desať. A o také strapnenie vážne teraz nestojím.

Celý ten čas, čo sme tam sedeli sme sa veľmi príjemne rozprávali. On sa niečo dozvedel o mne a ja o ňom.  Presne ten môj typ akého som si priala. Až na to, že o sebe vedel, že je dokonalý. To ma na ňom štvalo. Vždy dosiahol, čo chcel on. Lenže ja som sa nechala vždy stiahnuť. Chcel aby som s nim šla von, šla som. Objednal nám alkohol, prijala som. A ani jedno z toho, som nemusela prijať. Ale jedno som predsa len odmietla.
Bozk.

Niekoľkokrát sa ma snažil pobozkať. Lenže ja som sa odtiahla a vravela niečo ďalej. Aby sa nestalo, že by bolo ticho. Tiež je zaujímavé ako som sa pri ňom rozkecala. Toľko nekecám ani doma. A nie to ešte pri cudzom chlapcovi. Pripomínam, chlapcovi.

Neviem, koľko bolo hodín. Nemala som pojem o čase, ale mala som pocit, že sme tam už poriadne dlho, tak som oznámila.

Lara
"Myslím, že by sme už mali ísť."
Išla som vyťahovať peňaženku z kabelky, lenže keď som videla jeho pohľad, pochopila som, že mám na to okamžite zabudnúť. Vrátila som ju.
Zaplatil a vyšli sme von.

Lara
"Ďakujem, bolo to príjemné ale už by som mala ísť domov. Rodičia sa o mňa budu báť. Tak sa maj."
Lukáš
"Hej počkaj, čo si myslíš že robíš?" zastavil ma.
Lara
"Idem domov?"
Lukáš
"Odprevadím ťa."
Lara
"To nie je potrebné. Zvládnem to aj sama. Nemám to ďaleko." Usmiala som sa naňho a chcela odísť. No on neprestal.
Lukáš
"Pozri. Lara. Je neskoro a ja ťa určite teraz osamote ísť domov nenechám. Takže už ani slovo a ideme."
A zasa dosiahol svoje. Ale musím uznať , že to bolo od neho veľmi milé.

Po chvíľke ticha ako sme kráčali mi to nedalo a musela som sa ho to opýtať.

Lara
" Lukáš? Pozrel sa na mňa. "Prečo toto všetko? Prečo si ma pozval von? A prečo ma teraz odprevadzaš domov. Neviem to pochopiť. Pred týždňom si so mnou ani nechcel písať a teraz toto."
Lukáš
"Možno si sa mi začala páčiť." Odpovedal, a ja som sa snažila nejakú chvíľu vstrebať jeho slová. Toto som vážne nečakala. Chlapec, ktorý sa mi páči od prvej chvíle čo som ho uvidela mi práve povedal, že sa mu páčim tiež.

Len som sa usmiala a pokračovali sme ďalej. Rozprávali sme sa až dokedy sme nedošli k mojej bytovke.

Lara
"Skvelé. Teraz vieš, kde bývam." Zastavili sme sa pri mojom vchode.
Chvíľu sme sa na seba dívali a potom som povedala.
"Dobre. Ja ti ďakujem za veľmi pekný večer a že si ma odprevadil až ku vchodu. Pôjdem."

Keď som sa chystala ísť odomknúť vchod, chytil ma za ruku a pobozkal ma. Toto bol nezabudnuteľný pocit keď som zažila svoj prvý bozk v živote.