First Love

14. časť

23. December. Zajtra je štedrý večer. Tak dlho som sa tešila na Vianoce. Dočkala som sa. Za posledné mesiace sa toho udialo veľa. Už len v tom sa môj život zmenil, že mi doňho dal jedného úžasného a krásneho chlapa. Som nesmierne vďačná za to že ho mám a že tohtoročné Vianoce môžem stráviť aj s ním. S mojou láskou, ktorú neskutočne ľúbim. Verím, že on to cíti rovnako.

Je ráno 9 hodín. Je nezvyčajné, že som vstala tak skoro a bez budíka. Nikdy nevstavam tak skoro keď nemám školu. Ale dnes je to iné. Dnes je celkovo iný. Vstala som a hneď išla k oknu. Robím to každý rok. Každý rok deň pred Vianocami. Je to môj zvyk. Neviem prečo to robím. Už odmalička, keď som sa v takom čase zobudila šla som sa pozrieť von oknom či nenasnežilo. Vždy som sa tešila na sneh, ktory ozdobí stromy a celú ulicu. Keď ju pokryje bielymi vločkami vločkami. Nie vždy som bola šťastná keď som sa pozrela von oknom. Boli chvíle, keď nenasnežilo a ja som so sklamaním vyšla von z izby a išla zdobiť stromček, pozerať rozprávky a pomáhať mamine v kuchyni. No dnes, keď som vstala z postele som vedela že bude tento deň výnimočný. Už len pohľad na krásne zasnežené ulice a stromy mi urobilo radosť.

Obliekla som si svoje najkrajšie šaty, na ktoré som sa tešila od kedy som si ich kúpila. Keď som ich prvýkrát uvidela v obchode, padli mi do oka a ja som hneď vedela, na ktorý deň si ich oblečiem. Na tento. Na tento výnimočný deň.

Zamierila som do obývačky, kde už bol nachystaný stromček na ozdobenie. Každý rok máme so sestrou tradíciu. Hneď keď vstaneme, v telke si pustíme rozprávku ktora práve ide a zdobíme pri tom stromček. Vždy sa pri tom veľa nasmejeme a pospevujeme si vianočné pesničky. Dnes to nie je vôbec inak. Hneď sme so sestrou chytili ozdoby a pustili sa do toho. Vonku krásne husto snežilo a ja som si v hlave hovorila, že sa tento deň krajšie začať nemohol. Ešte nikdy som nebola taká šťastná ako som dnes.

Po ozdobeni stromčeka som išla chvíľu na mobil a zablahoželať mojim kamarátom, tak ako to robím každý rok. Veľmi im prajem šťastné a veselé Vianoce, také aké ich mam aj ja.

Po zapnutí mobilu som si našla nádhernú správu.

Lukáš
Dobre ráno kráska. Dúfam, že si sa vyspala veľmi dobre. Prajem ti šťastné a veselé Vianoce poklad môj. Dnes sa priprav. Prídem po teba o tretej. Teším sa na teba. Chýbaš mi.

Veľmi ma potešil tou správou. Nemohla som sa dočkať kedy už budú tri. Nevedela som čo dnes budeme robiť, ale vedela som, že to bude veľmi krásny deň.

Bolo 12. Šla som sa najesť, okúpať a potom som si išla pozrieť Vianočnú rozprávku (Vianočná koleda).

Keď som ju dopozerala, rozhodla som sa, že je čas sa ísť chystať. Šla som sa namaľovať, natočila som si vlasy a urobila si jemné prirodzené vlny. Taka som bola šťastná, že som mala bolesti v bruchu. Hoci som sa tešila, bála som sa zároveň. Nevedela som čo má dnes čaká.

Dočkala som sa. Zazvonil zvonček. Obliekla som sa a šla som dole. Keď som ho uvidela, myslela som na to aký je krásny a ako veľmi ho ľúbim a viem, že dnes to bude nádherný deň strávený s ním.

Objali sme sa a vášnivo pobozkali. Tak veľmi mi chýbal.

Lara
"Tak kam ideme?" spýtala som sa nadšene.

Lukáš
"Nechaj sa prekvapiť poklad" povedal mi s jeho nádherným úsmevom na tvári.

Pomaly mi začalo dochádzať kam ideme. K nemu domov.. Nechápala som prečo tam ideme ale nechala som to tak. Keď sme k nemu došli a otvoril pomaly dvere, zistila som, že nie je sám doma. Jeho rodičia tam boli tiež. Nečakala som to. Hanbím sa. Nepripravil ma na to. A ako mam reagovať, ako budu reagovať oni na mňa? Vedia, že som tu? Nestihla som ani porozmýšľať nad všetkými otázkami, keď v tom vošla Lukášova mamka. Prestala som dýchať.

Pozdravila som. Ona odzdravila a bola veľmi milá a zhovorčiva. Hneď som sa uvoľnila a cítila sa lepšie.

Lukášova mamka
"Ahoj zlatíčko, ty musíš byť Lara. Lukáš mi o tebe veľa hovoril. Som rada, že si tu. Tak veľmi som chcela spoznať priateľku môjho syna."  a objala ma.

Cítila som sa tak príjemne. Lukáš ma chytil za ruku a šli sme do kuchyne, kde bol jeho otec a niečo varil. Pozdravila som a on sa otočil.

Lukášov otec
" Ty budeš Lara však? Ahoj, poď sadni si. Ideme sa najesť. " povedal a s Lukášom sme si sadli za stôl.
"Som rád že som ťa mohol spoznať Lara. Si úžasné dievča. Budem rad ak ťa tu uvidím častejšie." povedal jeho otec keď sme sa rozprávali počas toho čo sme jedli.

Bolo to veľmi príjemné. Veľa sme sa nasmiali a jeho rodičia sú úžasný ľudia. Nikdy som takto uvoľnená pri cudzích ľuďoch nebola.

Keď sme dojedli, Lukáš zahlásil.
" Poď so mnou. " chytil ma za ruku a viedol do obývačky.

Lara
"Čo to má znamenať?" spýtala som sa ho keď som videla krásny veľký stromček uprostred ich obývačky a okolo plno ozdôb.

Lukáš
"Ideš mi pomôcť zdobiť stromček. Každý rok ho zdobíme skôr a nie deň pred Štedrým dňom. Ale teraz som povedal rodičom, že by som bol rád keby sme ho tento rok ozdobili my dvaja spolu. Pomôžeš mi?"  a ja som s nadšením prikývla a pustila sa do zdobenia. Trvalo nám to necelú hodinu, ale výsledok stal za to. Bol nádherný.

Lukáš
" Ďakujem ti za pomoc. Je nádherný. " povedal mi a ja som sa mu hneď vrhla do náručia. Bola som taka šťastná. Vôbec som netušila, čo dnes budeme robiť ale už to že ma zoznámil s rodičmi a ozdobovali sme spolu ich stromček bol pre mňa niečo krásne. Ale to zďaleka nebolo všetko.

Za ten čas čo sme my ozdobovali stromček, jeho mamka nám upiekla vynikajúce lievance, ktoré sme si dali s džemom a posypali grankom. Počas toho ako sme to išli jest, vzali sme si to do jeho izby, pustil na notebooku romantický film. Keď sme dojedli, lahli sme si, ja som ležala na jeho hrudníku a film sme dopozerali.

Keď skončil, pozrela som sa Lukáša a nevydržala to. Jemne som ho pobozkala. Zjavne mu to nestačilo. Nahol sa, ja som si ľahla na chrbát, on na mňa a začal ma bozkávať vašnivejšie. Ruku mi strčil pod tričko a ja som sa musela dosť udržať, aby som nevzdychla a nevydala nejaký hlasný zvuk, ktorý by mohli počuť jeho rodičia. Vzdychala som mu do úst počas toho ako ma bozkával. Bozkával stále viac a viac. Bozkával mi krk. Zrazu som jeho ruku pocítila na mojom stehne. Uvedomila som si ako veľmi ho chcem. A vedela som, že keby jeho rodičia neboli doma, dnes by som sa určite neudržala. No keď som pocítila jeho ruku na mojich nohavičkách, dosť nahlas som vzdychla, modlila sa, že to nepočuli jeho rodičia a rýchlo ho zastavila.

Lara
"Sú doma tvoji rodičia. To nemôžeme." povedala som mu keď som sa snažila lapiť dych po tých bozkoch.

Lukáš
"Tak veľmi ťa chcem. Povedal mi a pozrel mi priamo do očí." Ale máš pravdu láska. Moji rodičia sú doma a ja som ešte neskončil s dnešným dňom. Poď ideme von. Obleč sa. "

Nemohla som uveriť čo som práve počula. To slovo akým ma nazval. On mi povedal láska. Odkedy spolu chodíme, ešte ani raz mi tak nepovedal. A čo myslel tým, že ešte neskončil s týmto dňom? Kam ešte ideme? Už to, čo bolo u neho bolo krásne. Prečo to všetko robí?..