First Love

21. časť

Slzy sa mi vtlačili do očí. Dievčatá ma dostali dole z parketu a začali ma upokojovať. Stále som ho sledovala. Nepustila som z neho oči. Ani z tej štetky, ktorá ho najprv obchytkávala, potom mu niečo šepkala do ucha a potom dosť vášnivo bozkávala. Slzy som neudržala. Vyšli zo mňa von.

Alison
"Mali by sme ísť za ním aby si mu poriadne vynadala. Zastaviť ho. Čo si to dovoľuje. Čo si myslí, že robí. Chodí s tebou. A on je tu v bare a bozkáva sa s nejakou štetkou."

Noora
"Ali ma pravdu. Mala by si ísť za ním, vlepiť mu poriadnu facku a vynadať mu. Kým to nezajde niekam ďalej."

Hovorili mi obydve čo mám robiť. Ale nechcela som ísť za ním. Príliš to bolelo. A chcela som vedieť kam to ešte nechá zájsť.

Lara
"Nie. Chcem vedieť kam to až nechá zájsť. Chcem vedieť, či má dokáže podviesť." povedala som a rozplakala som sa ešte viac.

Bolo vidieť, že sa nebráni. Vôbec mu nevadilo, že ho to dievča bozkáva. A to mi trhalo srdce ešte viac. Je opitý? Vníma čo robí? A aj keby. Nebol by až taky opitý, že by o ničom nevedel. Už teraz ho nenávidím. Už len to že ju bozkáva. Už tým ma podviedol. Zrazu som videla ako sa postavil zo stoličky. Niečo v sebe mal. Bolo vidieť ako sa zapotacal keď sa postavil. Nevedel veľmi udržať rovnováhu. Celý ten čas sme ho sledovali. Dievčatá ma upokojovali a vraveli mi, že ho mám ísť zastaviť ale neurobila som to. Chcela som vedieť kam to až zájde. Neviem či som urobila dobre ale chcela som to vedieť. Videla som ako sa obydvaja niekam pobrali. Už len to, že šli smerom k zachodom som vedela, ako to dopadne. Ale predsa som sa chcela presvedčiť. Dievčatá nechceli aby som tam šla ale ja som musela.

Sledovala som ich a šla som smerom na záchod aj ja. Videla som ako sa pred ním ešte oblizovali. Bolo to nechutne. Ta štetka sa bozkávala s mojim chlapcom. Veľmi to bolelo. Potom ho odtiahla dnu. Chcela som ísť dnu. Ale nezvládla som to. Bolo mi zle. Rýchlo som utekala von. Bolo mi jedno čo si každý o mne bude myslieť. Všetko zo mňa vyšlo. Neviem či to bolo kvôli alkoholu, alebo preto čo som práve videla. Dievčatá boli pri mne a celý čas ma utešovali. Pomohli mi dostať sa domov a chcela som aby v ten večer ostali u mňa. Bolo toho na mňa priveľa. Veľmi to bolelo. Nikdy som nebola taká zranená. Dievčatá pri mne ležali na posteli. Keď som zrazu zaspala.

Ráno som sa zobudila na to, ako mi slnko svietilo do izby. Nemala som potuchy koľko je hodín. Videla som Nooru a Alison ako spali na zemi na madraci, ktorý som im večer dala. Trochu ma bolela hlava. Ale nebola to taká silná bolesť akú som mala v srdci. Chvíľu som sedela na posteli a pozorovala ich. Som taká vďačná za to že ich mám. Bez nich by som to nezvládla. Po chvíli sa zobudili aj oni.

Alison
"Dobre ráno. Ako ti je" podišla ku mne a objala ma. To isté urobila aj Noora.

Lara
"Je mi fajn" povedala som.

Nikdy som nevravela pravdu o tom ako sa cítim. Vždy keď som sa cítila zle alebo som bola smutná, povedala som že mi je fajn alebo dobre. Niekedy mi uverili, a ja som nemusela vysvetľovať čo mi je. Ale poznali ma veľmi dobre a niekedy vedeli, že ma niečo trápi. Nikdy som nevedela hovoriť o svojich citoch. Vždy som bola zmätená. Keď išlo o nejakého chlapca a ja som nevedela ako ho mam rada. Či ho ľúbim alebo ho mam len viac rada. A teraz dievčatá veľmi dobre vedeli, že v poriadku nie som.

Alison
"Poď ideme sa naraňajkovať." Ali zahlásila.

Prezliekli sme sa a šli sme sa naraňajkovať. Veľmi do mňa nič nešlo a veľa som toho ani nezjedla. Nemala som chuť.

Noora
"Lara, zlatko. Čo budeš robiť?" spýtala sa ma.

Lara
"Pôjdem sa osprchovať, lebo smrdim od zvraciek, možno si ešte trochu pospim a keď budem pripravená, tak si pôjdem vyrovnať účty." dievčatá sa na mňa nechápavo pozreli

Alison
"Lara, čo chceš robiť?" spýtala sa ma

Lara
"To čo je správne. Všetko vám potom porozprávam. Nebojte sa o mňa."

S dievčatami som sa potom rozlúčila, poďakovala im a šla do sprchy tak ako som im vravela. Pozrela som sa na hodinky. Bolo ešte len desať hodín. Šla som si znova ľahnúť. Vtedy sa to znova spustilo. Slzy mi znova stekali po tvári. Bolo to silné. Veľmi silné. Zaspala som.

Keď som sa zobudila a pozrela na hodinky, bolo dva hodín. Pozrela som sa dozrkadla a mala som opuchnuté oči. Nečudujem sa. Vkuse som plakala. Trochu som sa dala do poriadku a šla som sa naobedovať. Moji rodičia boli v práci takže som rada že ma takto nevideli. Po dlhej chvíli váhania a rozmýšľania som sa rozhodla, že za ním pôjdem. Vedela som, že bude ťažké pozrieť sa mu do očí. Ale musela som za ním ísť.

Kráčala som ulicou k jeho bytovke. Keď som tam bola zastavila sa. Stále som váhala. No nakoniec som sa odvážila. Vchod bol otvorený a ja som vošla dnu. Keď som bola pred jeho dvermi, zazvonila som. Otvorila mi jeho mamka.

Lukašova mamka
"Lara ahoj zlatíčko. Prepáč ponáhľam sa do práce. Lukáš je ešte vo svojej izbe. Ešte z nej nevyšiel. Keby ste boli hladní, zoberte si jedlo z chladničky. Varila som. Maj sa zlatko." dala mi pusu na lico a odišla. Bola to skvelá žena.

Vyzula som sa a šla do jeho izby. Ležal na posteli v šatách, v ktorých bol včera. Nevyzliekol sa. Rovno si ľahol. Kto vie kedy prišiel domov. Možno sa spolu vyspali viackrát, zabavil sa a prišiel niekedy nadránom. Nezaujímala som ho. Ešte pred dvoma týždňami som s nim spala ja. V tejto posteli. Myslela som si že to preňho niečo znamenalo. A že ma ľúbi. Mýlila som sa. Zrazu sa zobudil.

Keď ma uvidel, zaspato povedal moje meno a potom sa chytil za hlavu. Ktovie koľko toho včera vypil. Ale určite si pamätá včerajšiu noc, ktorú strávil s tou štetkou.

Lukáš
"Lara, čo tu robíš. Koľko je hodín? Spýtal sa ma.

Lara
" Su tri." snažila som sa byť pokojná.

Lukáš
" Bože to už je toľko? Prepáč ja asi som to včera trochu prehnal. " povedal mi akoby sa nič nestalo.

Už som to nedokázala viac v sebe dusiť. Musela som to zo seba dostať. Všetko čo som cítila.

Lara
"Takže ty si to včera trochu prehnal. Videl môj výraz v mojej tvári aký bol ironický a nechápavo sa na mňa pozrel.
" bola som včera v bare a videla ťa tam. " prekvapene sa na mňa pozeral.

Lukáš
" Prepáč láska ale ja si to vôbec nepamätám "

Lara
" Bozkával si sa s nejakým dievčaťom. To si nepamätáš? Netrápilo ťa že sa s ňou bozkávaš. Tebe sa to páčilo." to som už kričala a po tvári mi stekali slzy.
" nehovor mi láska. Najmä nie potom, čo som videla " hlas sa mi na konci zlomil.

Lukáš
" Čo sa stalo? " postavil sa a keď sa ku mne priblížil, cuvla som.
" Ja si to vážne nepamätám. Prosím ver mi. Ja bol som opitý a asi aj sfetovany."

Lara
"Šiel si s ňou na záchody. Lukáš ty si ma podviedol a vôbec si sa ani nebránil. Je mi jedno v akom stave si bol. " veľmi som plakala. Nemohla som sa udržať.

Lukáš
"Lara prosím ťa. Odpusť mi. Ja neviem prečo.. Ja prosím" hlas sa mu tiež na konci zlomil. Videla som v jeho očiach slzy.

Lara
"Ja ti už neverím. Nenávidím ťa Lukáš. Veľmi to bolí. To sa už nedá napraviť." povedala som tichým a pokojným hlasom.

Lukáš
"Nie, Lara prosím. Ja ťa milujem." rozplakal sa.

Lara
"Nie, nemiluje š. Už ti neverím. Je koniec Lukáš. Dúfam, že budeš šťastný. Zbohom." odišla som z bytu.

Šla som domov, ľahla na posteľ a vyronila kopu sĺz.