First Love

46. časť

Keď som zbadala Lukáša vo dverách, hneď som pomyslela na to, že Sebastian je v mojej izbe. Prečo sa to muselo stať práve teraz? Prečo sa tu museli obidvaja teraz objaviť? To je ako zlý sen. Po chvíli zo mňa vyšlo.

Lara
"Čo tu robíš?" spýtala som sa

Lukáš
"Chcel som ťa vidieť." pozrel sa na mňa s jemným úsmevom.

Lara
"Lukáš, písala som ti, že nemôžem."

Lukáš "
" Ja viem. Ale potreboval som ťa aspoň na pár minút vidieť. " povedal a mne sa z jeho slov podlamovali kolená.

Nemohla som dovoliť aby sa mi dostal pod kožu. Už len tým že som sa s ním vyspala som mu to dovolila. A ja s nim byť nemôžem. Hoci by som chcela, hoci po ňom túžim a veľmi ho chcem, nemôžem.

Lara
" Lukáš, nemysli si že po tom, čo sa medzi nami stalo sa niečo zmení. Urobila som chybu. Stále som ti neodpustila čo si mi urobil a nemyslím si že to niekedy dokážem. Aj keby áno, spolu nebudeme. Nechcem aby si mi ublížil znova." povedala som tak aby mi uveril, že to myslím vážne.

Lukáš
" Toto ti neverím Lara. Viem, že ma ľúbiš tak ako ľúbim ja teba. A budem o teba bojovať. Nevzdám sa ťa. Vždy si bola moja a stále aj budeš. " povedal, naklonil sa ku mne a pobozkal ma na líce. Potom odišiel.

Ostala som tam stáť a rozmýšľala čo mi práve povedal. Aj keby som veľmi chcela tak sa ho nezbavím. Lebo on mi nedá pokoj. Zatvorila som dvere, obrátila som sa a došlo mi že Sebastian je u mňa. Šla som naspäť do svojej izby a videla ho sedieť na kraji mojej postele. Počul o čom sme sa s Lukášom rozprávali? Vyzerá pokojne. Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa.

Sebastian
"Je pravda čo si mu povedala?" Že sa k nemu nevrátiš? Stále sedel a pozeral sa na mňa.

Lara
"Áno, je to pravda. Urobila som chybu keď som súhlasila s tým, že môžme začať odznova. Nie je to správne." povedala som odhodlane, no vo vnútri som mala zmätok a netušila čo je správne.

Sebastian
"No on sa ťa nevzdá Lara. Počul som ho." išla som niečo hovoriť no rýchlo dodal. "A ani ja sa ťa nevzdám. " keď to povedal, ostala som len ticho naňho pozerať.

Skvelé. Nikdy nič zvláštne sa v mojom živote nedialo. Žiadny chlapec na obzore. A teraz? Rovno dvaja. To si zo mňa robí niekto srandu? Najhoršie je, že som zmätená. Môj bývalý sa so mnou vyspal, ja k nemu asi ešte stále niečo cítim, no nechcem s nim byť lebo ma podviedol. A druhý môj bývalý, jeho mam priveľmi rada na to, aby som mu mohla ublížiť. A obidvaja o mňa chcú bojovať.

Sebastian
"Ja už musím ísť, no neskončili sme. Maj sa." postavil sa, natiahol a aj on mi dal bozk na líce.

Odišiel a ja som ešte asi päť minút stála a rozmýšľala čo sa to práve udialo. Trochu sa mi uľavilo keď Lukáš nevidel Sebastiana a Sebastian sa neukázal na oči Lukášovi. Nedopadlo by to dobre. A keď si spomeniem na tu party ako sa pobili a dokonca, že Lukáš kvôli mne skončil v nemocnici, desí ma to. Lukáš nie je vyliečený a mal by oddychovať. Ako ho napadlo prísť až sem.

Celý deň som nemala v hlave nič iné, len tých dvoch. Obidvaja mi pomotali hlavu. Chcela som to povedať aj dievčatám. Ale vedela som, že jediná osoba s ktorou sa chcem stretnúť a všetko mu povedať  je Tomáš. Zavolala som mu a dohodli sme sa, že o hodinu sa stretneme v meste. Prichystala som sa a šla. V meste ma už čakal a úprimne som sa naňho veľmi tešila. Dlho sme sa nevideli a nerozprávali. Potrebovala som vedieť o čom všetkom vie a čo mu Lukáš povedal. Silno som ho objala a šli sme do kaviarne kde sme chodili stále.  Objednali sme si a začali sme sa rozprávať. Rozprávali sme sa o škole a o hlúpostiach, ktoré som chcela konečne ukončiť a baviť sa o niečom inom. Myslím že ostal trochu v šoku keď som zrazu zmenila tému.

Lara

"Tomáš? Čo ti hovoril Lukáš o mne a o ňom? " zostal zaskočený a myslím že nechápal otázke. "Ako.. či ti niečo hovoril Lukáš o mne a ako to je medzi mnou a ním.." pochopil

Tomáš

"Lara" zasmial sa. "Viem že sme kamaráti a ja ťa mám úprimne veľmi rád. Ale nemôžem ti povedať o čom sa s Lukášom rozprávame. Viem že by sa mu nepáčilo keby vedel že som ti niečo povedal. Kvôli tomu si ma volala von? Myslel som si že ma chceš vidieť."

Lara

"Jasné že som ťa volala aby sme sa videli. Veľmi si mi chýbal. Ale potrebovala som sa vyrozprávať. A viem, že keď ti čokoľvek poviem, ostane to len medzi nami. A nedozvie sa to ani Lukáš. " povedala som mu.

Tomáš

"Vieš že mi môžeš povedať čokoľvek. Ale Lukáš je môj najlepší priateľ a neviem či som tá správna osoba ktorá by ťa mala vypočuť. "

Lara

"Ja viem. Ja len.. Som zmätená. Dnes sa v mojom byte objavil najprv Sebastian a potom aj Lukáš. Našťastie Lukáš Sebastiana nevidel. Ale Sebastian počul náš rozhovor. A ja som Lukášovi povedala, že s ním už nebudem. Všetko bola chyba. No on si zmyslel, že ma nenechá len tak a že o mňa bude bojovať. Lenže Sebastian mieni robiť to isté. Čo mám podľa teba robiť? "zrazu zo mňa vyletelo. A prekvapene sa na mňa pozeral.

Tomáš

"Obidvaja boli dnes za tebou? No Lara mňa sa niečo také nepýtaj. Vieš že som za to aby si sa vrátila k Lukášovi. Sebastian mi nebol od tej oslavy sympatický. No rozhodnúť sa musíš sama. A keď Lukáš tvrdí, že o teba bude bojovať, tak to aj urobí. A prepáč ja už budem musieť ísť. Stretneme sa ešte niekedy dobre? " povedal a šli sme zaplatiť. 

Keď sme vyšli z kaviarne, rozlúčili sme sa a keď sme boli na odchode, ešte dodal.

Tomáš

"A ešte Lara." Otočila som sa keď ma oslovil. " Niekedy je najlepšie keď sa vrátiš do svojej minulosti.  Aj keď sa v nej stalo niečo čo ti veľmi ublížilo, treba vypočuť." usmial sa a odišiel. 

Nechápala som jeho vete. Ako to myslel? To že sa nerada vraciam do svojej minulosti vedel len Lukáš. Musel to Tomášovi povedať. Ale čo tým myslel? Celou cestou mi vrtala jeho veta v hlave. Moje zmýšľanie mi prerušila správa.

Sebastian

Môžem ťa pozvať zajtra na rande? Po škole?