First Love

52. časť

Bolo šesť a ja som počula zvonček. Bola som veľmi nervózna ale ešte som sa parkrát pred zrkadlom nadýchla a potom vyšla z bytu. Sebastian ma čakal tak ako stále v jeho sexy polohe opretý o auto a založenými rukami vo vreckách. Neskutočne mu to svedčalo. No ja som mala oči len pre jedného. Bála som sa že ma bude chcieť pobozkať, no uľahčil mi to tým, že ma objal. Netušila som kam pôjdeme. Vedela som len, že do žiadnej reštaurácie a na žiadne verejné miesto ísť nechcem. Nechcela som ani to, aby sme boli niekde sami. Volila som jednoduchú možnosť. Park. Tam kde sa chodím odreagovať. Tam, kde chodím, keď potrebujem premýšľať. Nie vždy je prázdny a keď sme tam dorazili, prechádzali sa tam nejaký ľudia so svojimi maznáčikmi. Zaviedla som ho k lavičke kde sme si sadli. Vôbec nechápal čo tu robíme a bol zmätený. Vedela som že raz mu to aj tak musím povedať.

Lara

"Sebastian, potrebujem sa s tebou porozprávať" Povedala som nervózne a myslím že začínal niečo tušiť.

Sebastian

"Čo je? Stalo sa niečo? " Spýtal sa a chytil ma za ruku, čo mi vôbec nepomáhalo. Naopak. Bolo to ešte horšie.

Slová zo mňa išli ako z chlpatej deky a nevedela som sa vykoktať.

Lara

"Vlastne áno stalo. Neviem ako mám začať. " len mlčal a snažil sa ma pozorne počúvať.

"Sebastian si vážne veľmi milý a starostlivý chlapec, ktorý sa kvôli mne zmenil. Keď som ťa ešte tak dobre nepoznala, bol si jeden sebecký sukničkár. No kvôli mne si sa dokázal zmeniť a robil si pre mňa vážne veľa. Som ti vďačná za každé objatie, za každý bozk, vypočutie, rande, za odpustenie, za pochopenie."

Sebastian

"Počkaj kam tým všetkým mieriš Lara..Hovor priamo" prerušil ma.

Lara

"No ja.. Mám ťa veľmi rada Sebastian, no neľúbim ťa. A nemôžem s tebou byť." Ostal v šoku. Bol ticho. Zranilo ho to. Viem že áno. Videla som mu to v očiach.

Sebastian

"Lara veď to môžme skúsiť. Časom by si sa možno zaľúbila. Veď už sme spolu chodili a bolo nám dobre. Prečo by sme to nemohli skúsiť znova?"

Nevedela som či povedať pravdu alebo si niečo vymyslieť. No uvedomila som si že Sebastian si zaslúži poznať pravdu, hoci sa mi to hovorilo neskutočne ťažko.

Lara

" Dala som sa znova dokopy s Lukášom." povedala som len tichým hlasom, kde som dúfala že ma nepočul a ja by som si druhýkrát mohla niečo vymyslieť. No počul ma.

Sebastian

"Čože si sa? Ty si..? " nevedel zo seba dostať. "Ty si sa dala dokopy s tým bastardom ktorý ťa podviedol?" nahneval ma tým. Nemusel mi to pripomínať.

Lara

"Prosím nepripomínaj mi to. Viem, že to ľutuje a že ma ľúbi. A mi dvaja môžme byť priateľmi.." znova mi skočil do reči.

Sebastian

"Čo ti nemám pripomínať Lara. Chcem ti otvoriť oči. Naozaj mu veríš že ťa ľúbi? A že to ľutuje? Preboha Lara spamätaj sa. A my dvaja že môžme byť priateľmi? Kurva Lara ja som sa do teba zaľúbil. " Začal kričať.

Bolelo ma keď som ho takto videla. Bol zranený. Znova som mu ublížila. Som hrozný človek. Chytil si hlavu do dlaní. Slzy sa mi vtlačili do očí. No ja som Lukáša ľúbila a nedokázala som bez neho žiť.

Lara

"Mrzí ma to. " Vyšlo zo mňa len tichým hláskom ale s najväčšou úprimnosťou.

Postavil sa a odišiel. Ostala som tam len tak sama sedieť. S pocitom, že som ublížila človeku na ktorom mi úprimne záležalo.

Keď som prišla domov, vedela som koho presne teraz potrebujem. Napísala som mu správu a dúfala že mi rýchlo odpíše.

Prídeš prosím ku mne? Veľmi ťa potrebujem.

Hneď na to ako som dúfala mi poslal správu že čoskoro príde. Trochu som sa upravila a umyla si tvár, z ktorej bolo vidno že som plakala. Prešlo možno pätnásť minút a Lukáš zazvonil na zvonček. Otvorila som dvere a videla ho v plnej kráse. Bol dokonalý a taký úžasný. Nemohla som z neho spustiť oči. Hneď som sa mu vrhla do náručia. Tak veľmi mi chýbal. Nevideli sme sa deň. A mne neskutočne chýbal. Po dlhom objímaní som sa od neho odtrhla a pustila ho dnu. Rodičia neboli doma a mne to dosť vyhovovalo. Lukáša som teraz vážne pri sebe potrebovala a netrápilo ma že mám zajtra školu. Lukáš sa takými vecami netrápil. Do školy ešte stále nechodil keďže kvôli tej nehode nemohol. Bude sa ešte doma liečiť dosť dlho.

Sedeli sme oproti sebe na posteli a on ma pomaly a jemne bozkával. Vychutnával si to. Chýbali mi jeho pery a úžasné bozky. Jednu jeho ruku som cítila na mojom stehne , ktorou ma hladkal a druhú ma chytil okolo krku a pridržiaval si ma. Zastonala som mu na ústa a jeho to rozhodne vyhecovalo. Začal ma bozkávať vášnivejšie a prebojoval sa jazykom do mojich úst. Doslova ma dostával do kolien a ja som pri ňom vždy potrebovala viac. Chcela som z neho strhnúť oblečenie, vidieť a dotýkať sa jeho krásneho tela. Pomaly ma položil na posteľ a celým svojím telom si na mňa ľahol. Stále ma bozkával no po chvíli prestal. Chcela som aby pokračoval a nechápala som prečo prestal. Pozrel sa mi priamo do očí a spýtal sa ma.

Lukáš

"Prečo si plakala? Všimol som si tvoje uplakané oči. A nehovor mi že to nič nebolo. Neuverím ti. "

Lara

" Rozprávala som sa dnes so Sebastianom a nedopadlo to najlepšie. Ublížila som mu a mrzí ma to. "

Lukáš

"Ľutuješ že si sa ku mne vrátila?" Tú otázku som vážne nečakala. Videla som v jeho očiach strach. Bál sa mojej odpovedi.

Lara

"Nikdy to nebudem ľutovať." videla som ako mu odľahlo a úprimný úsmev na jeho tvári. Ešte aj ten úsmev ma vzrušuje.

Lukáš

"Milujem ťa Lara. Si láska môjho života. " naklonil sa a pobozkal ma.

Jeho slová ma zahriali pri srdci a vážne ma to dostalo. Neľutovala som že som mu dala druhú šancu. Milovala som ho a vedela som že mi neublíži.

Vášnivo sme sa milovali a ja som bola šťastná že bol pri mne. Že pri mne zaspával. Nechcela som aby sa táto chvíľa skončila. No zajtra ma znova čaká škola a moje kamarátky, ktoré si tiež zaslúžia vedieť pravdu.

Príbeh sa pomaly ale isto blíži ku koncu ale udeje sa tu ešte dosť veľa vecí. Úprimne sa na to veľmi teším.

Lara sa so Sebastianom rozprávala a povedala mu že Lukášovi dala šancu. Sebastian Laru ľúbi a nezobral to najlepšie.

Uvidíme ako dlho budú Lara s Lukášom šťastný.