First Love

29. časť

Ubehol týždeň od toho čo som bola na rande so Sebastianom. Veľmi si s ním rozumiem a je mi s ním vážne príjemne. Vidno na ňom ako sa veľmi snaží. Páči sa mi ako na mňa netlačí. Chápe ma. Chápe ma že som zlomená a že nechcem na to ísť prirýchlo. A práve preto ho mám rada. Dnes večer ma volal na nejakú párty. Že vraj u svojho kamaráta. Súhlasila som. Chcem sa odreagovať. Chcem sa ísť zabaviť. Teším sa.

Mama mi nakazala aby som poupdatovala byt, inak nikam večer nepôjdem. Takže toto je môj dnešný plán. Najedla som sa a potom som sa do toho pustila. Utrela som prach, povysavala, poumyvala dlážku a umyla riad. Neskutočne ma to vyčerpalo. Šla som si ľahnúť a na chvíľu som zaspala. Keď som sa zobudila, bol čas sa ísť chystať. Už som nebola unavená. Spánok mi pomohol a cítila som sa lepšie. Šla som sa osprchovať a vybrať si čo si na seba oblečiem. Obliekla som sa, namaľovala a šla dole, kde ma už čakal Sebastian. Privítali sme sa a nasadla som do auta. Cestou sme sa vôbec nerozprávali ale hrala nám hudba takže to bolo príjemné. Užívala som si cestu a sledovala kam ideme.

Zastavili sme pred nejakým domom, kde to už dosť žilo. Vystúpili sme a Sebastian ma chytil za ruku. Nevadilo mi to. Viedol ma dnu, kde bolo kopu ľudí. Nikdy som na také párty nechodila. Ale začína sa mi to páčiť. Sebastian sa nahol k môjmu uchu a dosť hlasno aby som počula povedal.

Sebastian
"Chcem sa ísť zvitať zo svojimi kamarátmi. Poď so mnou ak chceš." povedal a ja som prikývla.

Šli sme k nejakej partii chalanov. Nepoznala som ich. Neboli to chlapci zo školy. Ale boli celkom v pohode až na to že už v sebe predsa mali nejaký ten alkohol. Sebastian sa s nimi zvital a potom ma s nimi zoznámil.

Sebastian
"Chalani, toto je Lara. Lara, to sú moji kamaráti. Maťo, Alex, Peťo a Dávid."

Podala som si s nimi ruky. Boli mi sympatickí. Jeden z nich sa ozval.

Alex
"Takže ty máš nový objav. Pekne Sebo. Drž si ju." zaškeril sa Alex a žmurkol na mňa.

Sebastian sa tiež zaškeril, s chlapcami sa rozlúčil, chytil ma za ruku a viedol preč. Zastavili sme a spýtal sa ma.

Sebastian
"Dáš si niečo napitie?" prikývla som, dal mi pusu na lico a šiel po niečo.

Zatiaľ čo som ho čakala kým niečo donesie, tak som sa trochu obzerala kto tu každý je. Skoro nikoho som nepoznala. Niektorých len z videnia. Vyhovovalo mi to. Nepotrebovala som tu stretnúť niekoho známeho. Zrazu som zacítila, že ma niekto zozadu chytil za boky a dýchal mi pri uchu. Po tele som mala zimomriavky. Myslela som si, že to je Sebastian ale mýlila som sa. Jeho som tu čakala najmenej. Toto sa mi asi sníva. Zacítila som bolesť v srdci. Lukáš. Je na párty a stoji predo mnou. Prečo stále keď už prestanem naňho celkom myslieť a môj život začína byť krajší tak sa objaví a všetko sa mi potom vráti späť. Všetky pocity a myšlienky. Všetky krásne chvíle ktoré sme spolu prežili ale aj tu bolesť, ktorú mi spôsobil. Nevedela som ako reagovať. Bola som príliš v šoku. Len som sa naňho dívala.

Lukáš
"Lara, nevedel som že tu budeš." povedal mi.

Už som nevidela na jeho tvári smútok a červené oči ktoré mával keď plakal. Žeby sa už z toho dostal?

Lara
"Už sa ma prosím nedotýkaj. A teraz ma nechaj. Nie som tu sama." dostala som zo seba nakoniec.

Lukáš
"A s kým si tu? S tým chalanom?" opýtal sa.

Videla som na ňom že sa naštval keď som spomenula že tu nie som sama. A nevadilo mi to. Ale keď ho tu Sebastian zbadá, ani nechcem vedieť čo sa stane. A kde vôbec Sebastian je tak dlho. Šiel len po pitie. Nechcela som byť smutná. Už vôbec nie dnes. A Lukáš mi to vôbec nezjednodušoval. Hnevalo ma že sa ozval. Že ma vôbec dokázal chytiť. Ako si dovolil.

Lara
"Ano presne s tým. A mal by si už odísť." zvýšila som naňho hlas.

Lukáš
"Nie! Ešte nie. " povedal nahnevane , schytil ma za ruku a viedol niekam preč.

Snažila som sa mu vyvliesť ale držal ma tak silno, že som to nedokázala. Bránila som sa ale jemu to bolo jedno. Ťahal ma niekam hore schodmi. Nevedela som čo má zalubom. Bola som neskutočne vytočena. Zatiahol ma do nejakej izby a zatvoril za sebou dvere. Už som to nevydržala. Musela som mu vykričať čo si myslím.

Lara
"Do riti čo si myslíš že robíš. Čo tým chceš dosiahnuť hm? Myslíš si že prídeš, záhraš mi na city a ja sa k tebe vrátim? Si na veľkom omyle. Ublížil si mi Lukáš. Veľmi. Trpela som kvôli tebe. A keď mi už konečne bolo dobre, znova si sa objavil a robíš toto." Vykričala som mu do tváre.

Lukáš
" Nie Lara. Jediné čo som chcel tým dosiahnuť je, že ti vysvetlím ako to celé bolo. Nechaj mi ti to vysvetliť. Mrzí ma to. Veľmi ma mrzí že si kvôli mne trpela Lara. Nikdy som ti nechcel ublížiť. " povedal a videla som v jeho očiach slzy.

Lara
"Ja o žiadne vysvetlenie nestojím. A je jedno či si mi chcel ublížiť alebo nie. Urobil si to. To už späť nevratiš. A teraz ma nechaj odísť. Budú ma hľadať." chcela som odísť ale chytil ma za ruku a zastavil ma.

Lukáš
"Ten chlapec.. Kto to je? A čo je medzi vami? Spýtal sa ma a ešte stále som videla v očiach jeho slzy.

Lara
" To nie je tvoja vec."

Lukáš
" Len mi to povedz. Tak chodíte spolu?" Stále sa ma pýtal a ja som už vážne nevládala odpovedať.

Nevedela som čo mu mám povedať. Keby som mu povedala že s ním chodím, povedala by som klamstvo a jeho by to vážne zabolelo. Už teraz som videla v jeho očiach bolesť. A to ma ničilo. Ničilo ma to a zároveň štvalo, že mi na ňom ešte stále záleží. A najhoršie bolo na tom to, že keď predo mnou stál a pozerala som sa mu do očí srdce mi trhalo na milióny kúskov.

Lara
"Ja už vážne musím ísť Lukáš. Daj mi už pokoj."

Prešla som okolo neho a chcela znova odísť.

Lukáš
"Miluješ ho?" počula som ako sa mu zlomil pri tom hlas.

Nemilujem. Milujem len teba. Pomyslela som si. Ale to sa nedozvie. Nech sa ma to nepýta. Neodpovedala som a chystala som sa preč. Chcela som čo najrýchlejšie odísť. Ale keď som sa chystala otvoriť dvere, chytil ma za boky, otočil si ma a pritlačil rukami k dverám. Boli sme príliš blízko. Pozerali sme si priamo do očí a ja som začala ťažko dýchať. Veľmi som túžila po tom ho pobozkať a cítiť znova jeho pery ale zároveň som sa bránila. Nepustil ma. Držal ma silno pritlačenu o dvere.

Lukáš
"Miluješ ma?"

Prekvapene som naňho pozerala a rozmýšľala čo sa spýtal. Prečo to robí? Prečo mi to všetko robí? Idem sa z neho zblázniť. Nič som nepovedala. Len som mlčala.

A vtedy ma pobozkal.

Lukáš sa vrátil na scénu 😂❤