First Love

67. časť

Lukáš
"Prepáč že si sa sem dostala vďaka Tomášovi ale viem že by si neprišla keby som zavolal ja."

Lara
"Možno by som prišla." zasmial sa.

Lukáš
"Neprišla." ako to vedel?

Lara
"Tak načo som tu? Nepovedala som ti že už ťa už nechcem vidieť? Že je medzi nami koniec?"

Lukáš
" Možno je medzi nami koniec. Ale nenechám ťa odísť bez toho aby som ti všetko nevysvetlil. Až doteraz si sa tomu vyhýbala a nechcela si počuť nič. Tak teraz ma budeš počúvať. "

Páčil sa mi keď bol taký. Nič iné mi nezostávalo, len ho vypočuť.

Lara
"Fajn." povedala som nervózne.

Cítila som sa zvláštne. Moje pocity vo mne sa miešali. Keď som ho videla po dlhšej dobe mala som chuť sa za ním rozbehnúť a pobozkať ho. Objať ho. Dotýkať sa ho. No teraz to nešlo. Bála som sa čo povie.

Lukáš
"Super. Tak kde začnem."

Lara
"Od začiatku." doplnila som.

Postavil sa a sadol si bližšie ku mne. Na sucho som preglgla a bola pripravená ho počúvať. Bola som pripravená na to čo mi povie.

Lukáš
"Keď som šiel s tebou prvýkrát vonku, už vtedy som vedel, že ty budeš moja. Vedel som že ťa chcem. Vedel som že sa chcem kvôli tebe zmeniť. Že ty za to stojíš. Po čase som vedel, že už nechcem robiť to čo som robil. Že nebudem spať s dievčaťom zo zábavy a pre potešenie a nebudem sa viazať. Zamiloval som sa do teba. Nikdy som nebol do nikoho taký zamilovaný ako do teba. Pomotala si mi hlavu. Bál som sa že ťa stratím. Žiarlil som na každého kto sa na teba len pozrel. "

Bolo zvláštne ako sa vrátil až na začiatok nášho vzťahu. Myslela som že mi len vysvetli čo chcel a to bude všetko. Ale začal vážne pekne. Páčilo sa mi to. Pokračoval a ja som ho pozorne počúvala.

" V deň keď som ti prvýkrát povedal že ťa ľúbim som to naozaj cítil. Odkedy som bol s tebou tak som bol šťastný. No prišiel ten večer. Ten večer čo všetko zmenil. Potrebujem aby si mi povedala čo si v ten večer v lete videla. Všetko."

Nechcela som o tom hovoriť. No myslím že som nemala na výber.

Lara
" Vravel si že ideš vonku s partiou. Ja som sa nechcela doma nudiť tak som zavolala dievčatá a šli sme von tiež. " začínalo sa mi to hovoriť ťažko. Keď som si spomenula na ten večer, slzy sa mi tlačili do očí.

"Šli sme do jedného baru, kde sme si trochu vypili a potom sme na parkete tancovali. No a potom... " snažila som sa mu povedať ale doľahlo to na mňa.

Keď som to nečakala, objal ma. Chcel ma utešiť. Cítila som jeho telo. Po dlhšom čase som konečne cítila jeho telo. Prečo to medzi nami nebolo tak ako pri ostatných keď sa rozišli. Išli ďalej a nebavili sa už viac spolu. Nestretavali sa. A my dvaja? Stále nás niečo spojilo. Bol to osud? Alebo len náhoda? Silno ma držal a cítila som ako ma hľadal na chrbte. Upokojovalo ma to. Vždy ma upokojovala jeho náruč. Vždy keď mi niečo bolo a objal ma, upokojilo ma to. Po chvíli sme sa od seba odtrhli a ja som sa snažila pokračovať.

"Vtedy som ťa uvidela ako si sa bozkával s Kristinou. Ako sa na teba lepila. Vtedy sa mi zlomilo srdce. Dievčatá chceli aby som šla za tebou a zastavila ťa. Ale ja som vás nechala." vravela som už so slzami na tvári.

Lukáš
"Prečo? Prečo si ma nezastavila?"

Lara
"Lebo som chcela vidieť kam to až zájde. Hoci ma to bolelo a chcela som sa za tebou rozbehnúť a vraziť ti jednu, ďalej som sa na vás pozerala. Potom som videla ako ste sa obidvaja postavili a šli niekam. Prenasledovali sme vás a uvidela som ako ste si to zamierili na záchody. Vtedy sa to vo mne zlomilo. "

Lukáš
" Lenže ty si dnu nešla však? " spýtal sa ale neodpovedala som.

" Však? " zopakoval.

Lara
" Nie" pošepkala som

Lukáš
"Čo si potom urobila?

Lara
" Odišla som. Prišlo mi zle tak som šla vonku a tam som zvracala. Potom ma dievčatá doniesli domov. "

Lukáš
" Teraz ti to poviem z tej mojej strany "

Prikývla som a on začal.

" Šiel som s partiou von. Ja, traja chlapci a Kristína. Ešte predtým nez sme spolu my dvaja chodili som s Kristinou niekoľkokrát spal. Bola to taká kamarátka s výhodami. Ukončil som to hneď, keď sme sa dali dokopy. Baviť som sa s ňou neprestal. Alebo ona so mnou. Nebolo mi najlepšie v jej prítomnosti ale chalani ju zavolali. Nemal som na výber. "

Lara
" Čo sa tam stalo? " chcela som vedieť

Lukáš
" Šli sme do baru. Chceli sme sa trochu uvoľniť a užiť si ten večer. Opili sme sa a sfetoval som sa. Tak, že som o ničom nevedel. Nevedel som čo robím. A zjavne sa o mňa Kristína postarala. Chalani sa na mňa vysrali. Využila situáciu keď som nemohol nič robiť a začala ma bozkávať. Bola to náhoda že si to práve vtedy videla. Vážne som nevedel čo robím. "

Lara
" Čo tie záchody? " spýtala som sa

Lukáš
" Keď si na mňa prišla na druhý deň nakričať a rozišla si sa so mnou, šiel som za Kristinou a vytiahol som z nej všetko čo sa v tu noc stalo. Stiahla ma na záchody a chcela sa so mnou vyspať. Chcela využiť situáciu. "

Slzy mi tiekli dole tvárou. Nechcela som to počuť. Zrazu ma chytil za ruku a povedal.

" Nevyspali sme sa spolu. Povedala mi, že som začal hovoriť tvoje meno. Ju to naštvalo a nechala ma tak. Lara keby si vošla dnu, videla by si že sa nič nestalo. Keby si si to dala vysvetliť skôr, mohli sme byť spolu. Nemusela sa stať tá nehoda. Nemuseli sme obidvaja trpieť že sme boli od seba. "

Vtedy som sa rozplakala ešte viac. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. No nechápala som prečo. Viem že keby sa to nestalo tak so Sebastianom si teraz nie sme takí blízki. Že s Lukášom by som možno nezažila taky pekný víkend aký sme zažili keď ma vytiahol z môjho bytu a uniesol ma do svojho. Ale ako povedal, nemusela sa stať ta nehoda. Nemusel byť v nemocnici. Mohlo sa mu niečo stať. Lenže ešte stále je tu niečo čo má vysvetľovať.

Lara
"A to čo mi povedala v obchode?"

Lukáš
"Všetko si to vymyslela. Mala to naplánované. To že ťa stretla v obchode bola náhoda. Ale vedela že keď ťa raz stretne tak to urobí. Že ti bude klamať a povie ti že sa so mnou vyspala."

Lara
"Prečo to urobila? Prekvapene som sa spýtala. Je to obyčajná sviňa

Lukáš
" Lebo už ma nemá. Lebo už jej nedávam. Žiarlila na teba. Chcela sa pomstiť, lebo vraj si si zobrala čo bolo jej. Je šialená. Mrzí ma to. Vtedy vonku pred barom keď sme tam boli s Tomášom s vami a videla si že sme sa bozkávali. To ona pobozkala mňa. Videla že idete. A vtedy ma pobozkala. Všetko mala naplánované. "

To snáď nemysli vážne. Verím mu. Viem že všetko čo mi vraví je pravda. Cítiť to. Vidieť to. Som taká hlúpa. Kvôli môjmu hlupemu strachu to mohlo byť všetko inak. Rozplakala som sa. Bolelo to. Veľmi to bolelo. Znova ma objal a začal ma utišovať. Ublížila som mu. Miloval ma a ja som o tom pochybovala.

Lara
"Mrzí ma to."

Lukáš
"Všetko už vieš. Túto pravdu si nechcela počuť Lara."

Nezvládala som to. Ospravedlnila som sa, postavila a šla do druhej izby. Potrebovala som byť chvíľu sama a všetko vstrebať.

Máme tu ďalšiu časť. Myslím, že bolo na čase aby sa Lara a vlastne aj vy dozvedeli celú pravdu. Možno ste niektorí mali tušenia že tá pravda bude taká, možno nie. Ale Lukáš jej konečne všetko objasnil. Toto ešte posledná časť nie je. A vlastne ani tá ďalšia. No blíži sa to ku koncu. Dúfam, že sa vám koniec bude páčiť. Ako to bude ďalej s Larou a Lukášom?