Určite sa vám už viackrát stalo že sa vám niekto zapáčil. Presne to sa stalo aj citlivému a hanblivému dievčaťu, ktorá má 18, žije bežný život, má milujúcu rodinu, úžasných kamarátov, chodí na strednú ale ešte nikdy nemala žiadny vzťah. Ako to dopad...
Zatiaľ čo som stála pred zrkadlom a obliekala sa, Lukáš stále ležal v posteli a v tichosti ma pozoroval. Pomaly som si zapinala gombíky na košeli a potom si upravovala vlasy. Celý ten čas mal pohľad na mne. Videla som v zrkadle ako sa na mňa díva.
Lara "Už by som mala ísť." otočila som sa k nemu.
Lukáš "Nechoď ešte" postavil sa a priblížil sa ku mne.
Lara "Musím." chystala som sa na odchod
Lukáš "Lara?" otočila som sa k nemu "Chcela si mi niečo povedať. Čo to bolo?" že odchádzam..
Lara "Nechcem aby si si po tomto myslel, že medzi nami niečo je. Bude lepšie ak sa nebudeme viazať. Vytrpeli sme si toho dosť."
Lukáš "Dám ti toľko času koľko budeš potrebovať"
Podišiel ku mne, pobozkal ma na čelo a objal ma.
Možno som sa mala cítiť inak, no necítila som sa. Cítila som sa zvláštne. Napriek tomu že už som vedela pravdu, že sme znova boli pri sebe, napriek tomu sa mi chcelo plakať. Neviem kedy a ako mu poviem že po maturite odchádzam. Práve preto sa nechcem viazať. Nechcem ísť znova do vzťahu a potom sa rozchádzať. Už nechcem zažívať bolesť. No tej sa asi znova nevyhnem.
Doma som sa vybrala hneď do sprchy. Potrebovala som sa osviežiť. Neviem ako dokážem byť taká citlivá a z kadiaľ tie slzy chodia ale znova vyšli. Znova sa ma zmocnil plač. Neviem čo mám ďalej robiť. Naozaj neviem. Lukáš bola moja prvá skutočná láska. Nikdy som to nebrala tak že moja prvá láska bude aj posledná. Dokonca ani teraz to tak neberiem. Chcem ho. Veľmi ho chcem. Vždy som ho chcela. A aj keď odídem a už nebudeme spolu, budem naňho spomínať s láskou a radosťou na to ako ma robil šťastnou a milovanou.
Ľahla som do postele s plnou hlavou myšlienok no napriek tomu sa mi podarilo zaspať. Zobudila som sa sobotu ráno do krásneho slnečného dňa. Môžu hneď moje myšlienky zablúdiť k nemu? No hneď ako som naňho pomyslela, usmiala som sa. Neviem aké to medzi nami teraz bude keď spolu nechodíme. Nechcem s ním spávať a nebyť vo vzťahu. To nie som ja a nech si to hneď vyhodí z hlavy aj on.
Počas toho čo som raňajkovala mi prišla správa od Alison, či nepôjdeme poobede aj s ostatnými von. Nebola som si istá koho tými ostatnými myslela ale prijala som to. Do tej doby som pozerala seriál a upratala byt. Poobede som sa šla prichystať. Obliekla som sa, jemne namaľovala a potom som si všimla správu od Ali, že ma čakajú dole. Vyšla som z vchodu ke som uvidela predo mnou Tomášove auto. Mohla som si myslieť že zavolala aj jeho. Keď som si šla sadnúť do zadu, uvidela som tam aj Emmu a na moje prekvapenie aj Lukáša. Super. Takže zavolali aj jeho. Pozdravila som a im a snažila sa skryť to prekvapenie z toho že tu je. Naštartovali a niekde zamierili. V aute sa celý čas všetci medzi sebou rozprávali a smiali sa okrem mňa. Nie že by mi nebolo do smiechu alebo mi s nimi nebolo dobre, ale bola som myšlienkami niekde inde. Zrazu som započula svoje meno a cítila som niečiju ruku na mojom stehne.
Lukáš "Si v poriadku?" myklo mnou.
Prikývla som hlavou na súhlas a usmiala som sa aby sa viac nepýtal. Samozrejme sme vystúpili pred jedným barom. Vôbec ma to neprekvapilo. Snažila som sa uvoľniť no veľmi to nešlo. Z jednej strany z toho že som bola v blízkosti osoby ktorú milujem a nemôžem sa ho len tak dotýkať a z ktorej mi ešte stále silno buši srdce keď som pri ňom a z druhej strany z toho, že som ešte ani jednému z nich neoznámila že odchádzam.
Sadli sme si do jedného kresla a začali sme si vyberať čo si objednáme. Každý okrem mňa a Tomáša si objednal alkohol. Tomáš kvôli tomu že šoféruje a ja som si povedala že piť nebudem. Vypila som toho poslednú dobu vážne veľa a chcem si dať jeden večer prestávku. Sedela som dosť blízko Lukáša takže som sa vôbec nedokázala uvoľniť. Dievčatá sa rozprávali s Tomášom takže nás dvoch si vôbec nevšimli. Lukáš využil situáciu že nás nikto nesleduje, tak sa ma dotkol na stehne. Keby som povedala že to so mnou nič neurobilo, klamala by som. Pozrela som sa naňho a videla v jeho očiach túžbu. Viem presne čo chcel. No na to mohol rovno zabudnúť. Priblížil sa k môjmu uchu a niečo mi pošepkal.
Lukáš "Nevydržím to bez teba" a rovno ma pobozkal na krku.
Bolo mu jedno že tam sedeli aj ostatní. Bozkával mi krk a ja som sa nechala. No keď sme si mysleli že si nič nevšimnú, boli sme na omyle.
Emma "Ale no tak toto robte doma a nie tu. Už ste znova spolu?" spýtala sa
Lara "Nie" rýchlo som odpovedala
Všetci sa na mňa prekvapene pozreli. Nechápali prečo nie sme spolu keď sme sa udobrili a teraz sme sa tu skoro bozkávali.
"Myslím, že od vzťahu by sme si mali dať pauzu. Zažili sme toho dosť a chcem to nechať len tak plinúť"
Myslím, že z toho neboli veľmi nadšení no tak som sa rozhodla. Milujem ho ale viem že odídem. Nechcem sa viazať. Hoci si nahováram že potom lúčenie bude menej bolestivé, nie je to pravda. Definitívne som sa rozhodla. Odchádzam a nikto ma už nezastaví.
Tancovala som s dievčatami uprostred parketu keď som zacitila ako ma niekto zozadu chytil za boky. Rýchlo som sa otočila keďže som sa zľakla, no našťastie to bol Lukáš. Neviem ak vydržím s ním nič nemať. Neviem ako sa od neho dokážem odlučiť keď bez neho nedokážem žiť. Kašľala som na celú situáciu a objala ho. Silno som ho objala okolo krku. Vie že ho milujem a on miluje mňa. Hoci nie sme spolu potrebujem ho. Trochu som sa odtiahla a pozerali sme si priamo do očí. Bolo z neho cítiť alkohol ale vôbec mi to nevadilo. Priblížil sa k mojim peram, trochu sa o nich obtrel ale nakoniec ma pobozkal.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
