First Love

49. časť

Ležala som na jeho posteli už osprchovaná a v jeho tričku. Lukáš šiel do sprchy hneď po mne a ešte stále bol tam. Nikdy nebudem chápať to ako sa správam. Znova som sa s ním vyspala, zatiaľ čo som si povedala že to už znova neurobím. Mám v hlave zmätok. Neviem čo mám robiť. Prešlo už niekoľko mesiacov odkedy sme sa s Lukášom rozišli a ja sa ho stále nedokážem vzdať. Nedokážem sa ho nedotýkať a nebozkávať. Je pre mňa ako droga. Možno som mu odpustila už aj tú minulosť. Rana tam niekde v srdci ostala, ale ja bez neho nedokážem byť. Potrebujem ho a ľúbim ho. Neviem či je to správne. No to čo so mnou robí len jeho obyčajný pohľad, jeho bozky, jeho dotyky..Je mi do plaču. Nie preto že to ľutujem. Ale preto že som zmätená. Že neviem ako sa rozhodnúť. Bojujú o mňa dvaja chlapci. Ako sa mám rozhodnúť. Bojím sa, že keď sa vrátim k Lukášovi, tá minulosť sa zopakuje. Hoci tvrdí že ma ľúbi. A pri Sebastianovi.. S ním som už chodila a nedokázala som prestať myslieť na Lukáša. Bojím sa že by som ho nedokázala ľúbiť tak ako Lukáša.

Moje vnútro momentálne trpí a cítim na hrudi ťažobu. Keď Lukáš vyšiel zo sprchy, zbadal ma ako mi slza stiekla dole po tvári. Bol len v boxerkách a pohľad naňho mi vyrážal dych. Rýchlo si ku mne ľahol .

Lukáš

"Hej, čo sa stalo? Prečo plačeš? " spýtal sa ma nežným hlasom, pohladil ma rukou po tvári a pozorne ma pozoroval.

Lara

"Som zmätená Lukáš. Bojím sa že toto tu nie je správne. " posadila som sa a on potom tiež.

Lukáš

"Ľúbim ťa Lara. Chcem aby si bola znova moja. Nechcem ťa stratiť. Pomyslenie na to, že by si bola s tým hlupákom ma privádza do šialenstva. Viem, že aj ty ma ľúbiš. Tak prečo sa tomu brániš? Daj mi šancu. Prosím. Veľmi ťa potrebujem." Povedal a natiahol sa k mojim perám ktoré nežne pobozkal.

Nechcem sa znova sklamať. No ľúbi ma a ja ľúbim jeho. Hoci mi ublížil, nedokážem bez neho byť. Ale čo bude so Sebastianom. Mám ho veľmi rada. Ublížim mu. Snažil sa o mňa, pozval ma na rande. Dal mi druhú šancu. Nemôžem sa k nemu tak zachovať.

Lara

"Aj ja ťa ľúbim. Potrebujem ťa a chcem ťa. Ale čo poviem Sebastianovi. Dal mi šancu. Mám ho veľmi rada. Nechcem mu ublížiť. " Znova mi stiekla slza po tvári.

Lukáš

"Nemusíš mu o nás zatiaľ hovoriť. Povieš mu že potrebuješ čas na rozmyslenie lebo nevieš čo chceš. Prosím len neplač." utrel mi slzu.

Pokývala som hlavou na súhlas, naklonil sa ku mne a pobozkal ma najprv na líce a potom na ústa. Upokojovalo ma to že je pri mne. Cítila som sa bezpečne. Stále ma jemne bozkával a nechal ma popritom ľahnúť. Dotýkal sa mojich bokov a stále bozkával. Hneď ako som otvorila ústa, jeho jazyk mi do nich vošiel. No bozkával stále pomaly a jemne. Chytila som ho za hlavu a potiahla za vlasy. Zavzdychal mi do úst. Milovala som keď to robil. Po chvíli sa odtiahol a pozrel mi priamo do očí.

Lukáš

"Neskutočne ťa ľúbim." usmiala som sa keď to povedal. Verila som mu. Každé jedno slovo.

Ľahol si a ja som sa k nemu pritúlila. Objal ma rukami okolo pása. Cítila som sa šťastná. Konečne som bola pri ňom. Necítila som hnev, ani smútok. Len lásku.

Lara

"Lukáš?" zahmkal a ja som sa spýtala. " Kde sú tvoji rodičia?" pozrela som sa naňho a videla že má zatvorené oči. Bol dokonalý.

Lukáš

"Šli na celý víkend preč. Prídu až v pondelok. Neboj sa toho. Spi." spokojne povedal, dal mi bozk na vlasy a ešte viac sa ku mne pritúlil.

Svojim rodičom som napísala správu,že prespím u Emmy. Spokojne som zaspala v Lukášovom náručí. Netrápila som sa. Na nič nemyslela. Len na to, že som teraz pri ňom.

Keď som sa ráno zobudila, zistila som, že som spala na bruchu. Otočila som sa na chrbát a zistila že Lukáš má podopretú svoju hlavu rukou a pozoruje ma. Usmiala som sa a on mi ten úsmev opätoval.

Lukáš

"Dobré ráno. Si prekrásna keď spíš. " Pobozkal ma. Tými slovami ma potešil. Vedel ako na mňa.

Lara

"Ako dlho ma pozoruješ? " spýtala som sa ho zaspato ale s úsmevom na tvári.

Lukáš

"Dosť dlho. " odpovedal. "Zbožňujem sa na teba pozerať. Ešte chvíľu tu ostaň a ja pôjdem urobiť raňajky. " povedal a keď chcel vstať chytila som ho za ruku.

Lara

"Nechoď ešte. Prosím. " Poprosila som ho.

Lukáš

"Určite si hladná. Budeme mať na seba ešte kopu času. " Rýchlo mi venoval bozk na pery, vstal a odišiel do kuchyne.

Ešte chvíľu som ležala v posteli a potom som sa išla upraviť do kúpeľne. Keď som sa uvidela v zrkadle, zľakla som sa. Nechápem ako sa na mňa Lukáš dokázal pozerať. Jedna pozitívna vec bola tá, že mi žiarila tvár. To sa ani nečudujem. Nejako som sa upravila a potom som si to zamierila do kuchyne za Lukášom. Krásne rozvoniaval celý byt. Zabudla som že Lukáš vie celkom dobre variť hoci teraz urobil len toasty, takže tam nemal čo pokaziť. Keď som ho videla pri kuchynskej linke, pousmiala som sa. Bol len v teplákoch a bez trička. Mala som na neho skvelý výhľad. A ten pohľad bol neodolateľný. Zahryzla som sa do spodnej pery, no prerušil ma z mojich snov.

Lukáš

"Poď jesť. " povedal, ja som si šla sadnúť k stolu a dal mi tanier s jedlom.

Sadol si ku mne a obidvaja sme v pokoji a v tichosti jedli. Keď sme dojedli šla som umyť riad a Lukáš mi s tým pomohol. Keď som doumyvala, šli sme do jeho izby. Pozbierala som svoje šaty ktoré boli len tak pohodene po zemi.

Lara
"Mala by som už ísť." povedala som keď som hľadala svoje tričko.

Lukáš
"Tak to ani náhodou. Ostaneš celý deň tu so mnou." chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe.

Zbožňovala som keď mi to robil. Keď ma chytil za ruku a pritiahol si ma k sebe. Zacitila som jeho vôňu. Páčilo sa mi ako voňal. Hlavu som mu priložila na rameno a dýchala mu na krk. On ma silno objal a tak sme chvíľu ostali stať...