First Love

72. časť

Pozerám sa z vlaku von oknom a premýšľam. Už sa nechcem vracať do svojej minulosti. Zanechala som za sebou obrovskú bolesť a netuším kedy pominie. Lukáš bude navždy v mojom srdci a možno sa raz stretneme keď sa vrátim. Bol mojou prvou láskou a som šťastná že bol mojim priateľom. Život ide ďalej a ja verím, že nájdem raz niekoho kto ma urobí takou šťastnou ako to urobil Lukáš.

Ísť sama do niečoho čo ste predtým neskúsili je desivé ale páči sa mi to. V Prahe ma bude čakať moja teta a tá mi vo všetkom pomôže. Viem že sa na ňu môžem spoľahnúť. Budem robiť všetko preto aby som si našla prácu ktorá má bude baviť a budem jej tak môcť vrátiť peniaze ktoré mi bude zatiaľ dávať. Vo vlaku som sa doslova nudila. Buď som spala, alebo bola na mobile a snažila sa vyplniť čas. Cesta bola dlhá a únavna. No nakoniec som sa dočkala. Konečne sme boli na mieste. Bolo ráno keď sme dorazili. Ja som si zobrala všetky veci a vystúpila. Na stanici ma už čakala teta. Silno som ju objala. Dlho som ju totiž nevidela a bola som šťastná keď som ju zbadala po dlhšej dobe. Vôbec sa nezmenila. Pomohla mi s vecami a šli sme taxíkom do jej bytu. Celú cestu sa ma vypytovala čo mám nové. A ja som jej od úplného začiatku všetko povedala. Vždy som na nej zbožňovala ako ma vedela počúvať a potom rozobrať každý detail. Vôbec mi nevadilo že som sa vrátila do minulosti. Nepocítila som bolesť, ani smútok. Len vďačnosť a radosť. Vďaka nej.

Mala nádherný byt. Keď raz budem mať svoj tak sa inšpirujem ňou. Ukázala mi izbu v ktorej budem spávať. Myslím, že to bola hosťovská ale útulná. Hneď ako som do nej vošla som cítila že toto bude izba ako stvorená pre mňa. Vybavila som si veci a potom som si ľahla na posteľ ktorá bola dosť veľká. Teta mala povinnosti tak musela odísť a nechala ma samu. Ja som si šla ľahnúť a dospať tie hodiny vo vlaku.

Spala som asi do tretej. Myslím, že som bola poriadne unavená keď som spala tak dlho. Šla som do kuchyne kde to zaváňalo jedlom a videla som ako teta vari. Na jedlo som sa tešila keďže som dlho nejedla. Šla som do obývačky a zapla si telku. Na všetko si budem musieť zvykať. Myslím, že som sa až príliš zaborila do svojich myšlienok keď ma z nich teta prebudila.

Teta
"Si v poriadku?" prisadla si ku mne a podala mi teply čaj.

Lara
"Jasné. Len som trochu premýšľala."

Teta
"Tak to ma zaujíma." chcela počuť viac

Lara
"Či si zvyknem. Bez rodiny, kamarátov.." neodpovedala som keď ma doplnila

Teta
"Bez Lukáša" prikývla som

Bolo mi za ním neskutočne smutno. Snažila som sa potlačiť slzy v sebe a dusiť všetku tú bolesť v sebe. A nedať najavo ako trpím a ako to veľmi bolí. Snažím si nahovoriť že príde niekto iný a lepší ale ani to nepomáha. Myšlienka na to že teraz by mal byť niekde s nejakou štetkou ma zabíja.

Teta
"Choď sa dnes večer zabaviť. Choď do nejakého klubu."

Lara
"Sama? To nebude zábava."

Teta
"Len sa odreagovať."

Lara
"Pôjdem ale nie dnes večer. Pár dní kým sa tu zorientujem. Bola by som rada ak budeš mať čas, aby si mi ukázala mesto."

Teta
"S veľkou radosťou" povedala a mne aspoň na chvíľu bolo lepšie.

Po celé dni som nerobila nič zvláštne. Teta mi ukázala mesto a párkrát som sa ulicami prešla aj sama. Keďže mi teta stále vravela že sa mám ísť večer trochu odreagovať tak som si vyhliadla jeden klub do ktorého pôjdem. Taktiež mi pomáha hľadať prácu a vyzerá to nádejne. Telefonovala som s rodičmi ktorí sa majú dobre a aj s dievčatami ako si užívajú leto. Sú šťastné a veľmi mi chýbajú. Alison som sa pýtala na Lukáša. Tomáš by mal niečo o ňom vedieť ale Ali mi toho veľa povedať nevedela. Lukáš sa vraj stiahol a skoro s nikým nekomunikuje. Toto som rozhodne dosiahnuť nechcela.

Šla som sa najesť a prichystať na večer. Myslím že sa tam nezdržim dlho. Som sama a nebude to zábava. Navyše flákať sa po večeroch v takom meste je trochu nebezpečné. Trochu som sa nahodila a vyrazila. Šla som do toho klubu ktorý som si vyhliadla a myslím že som urobila dobre. Bol to príjemný klub, kde hrala živá hudba a bolo tu cítiť príjemnú atmosféru. Šla som si sadnúť na voľné miesto a objednala som si. Bol to nejaký alkoholický kokteil, ale bol vážne vynikajúci. Obzerala som si ľudí ktorí tam boli a vyzerali byť dosť priateľský až na výnimky ktoré vyzerali akoby ich nebavil život. Chvíľu som sedela a bola na mobile. Pozerala som si instagram keď mi zrazu zabehlo z toho čo som videla. Lukášov kamarát pridal fotku z nejakej party kde bol s partiou, s Lukášom a s Kristinou, ktorá sa naňho lepila a dala mu bozk na líce. Využila situáciu že sme spolu skončili a hneď sa naňho vrhla. Obyčajná štetka. Snažila som sa udržať slzy aby som nezačala plakať. V tom sa ku mne niekto ozval. Bol vážne milý. Podali sme si ruky a začali sme sa príjemne rozprávať.

Lara
"Je náhoda že sa ku mne prihovoril práve Slovák."

Martin
"Hej to je. Netušil som že si Slovenka. Všimol som si že si tu sama tak som sa prihovoril. Nevedel som či tu na niekoho čakáš alebo nie."

Lara
"Som rada že si sa prihovoril. Nie na nikoho tu nečakám. Som tu sama." povedala som mu.

Ten chlapec sa mi vážne páčil. Celý večer sme sa rozprávali a zoznamovali sa. Má dvadsaťdva a študuje tu na výške. Nemyslela som že tu večer niekoho stretnem. Martin je vážne milý, sympatický a pekný chlapec. Vymenili sme si čísla a odprevadil ma.

Všetko som tete povedala a bola rada so mnou. Cele dni sme si spolu písali. Dozvedela som sa o ňom veľa vecí. Dokonca ma zavolali na jeden pohovor. Zatiaľ sa mi darí a som rada. No nezabudla som ani na jednu osobu. Na jednu ešte stále myslím viac ako by som mala. Aj keď už by som mala prestať. Martin ma pozval na rande. Hrozne sa teším. Obliekla som sa a čakala naňho. Zrazu som započula ako niekto zaklopal na dvere tak som šla otvoriť. Ostala som v šoku.

Dnes večer posledná časť. ❤